Na článok o mostoch a múroch mi prišlo zopár reakcií typu, že nie všetky múry treba búrať a že načo plytvať energiou na niečo, čo sa nedá. Že mnohí sa už pokúšali, ale z druhej strany sa potom postavil múr oveľa vyšší.
Áno, aj ja som to tak v minulosti vnímala. Postavila som múr a raz, dvakrát som spoza múru akože podala uzmierujúcu ruku. Na sekundu. A keď ten druhý nezareagoval … ako by aj mohol, v podstate to možno ani nepostrehol, tak som považovala vec za uzavretú. Nechceš, nechaj tak. Ja som už urobila všetko.
Alebo som tam tú ruku nechala dlhšie a ten spoza múru moju ruku prijal. Pre mňa to však bol signál, že hurá, poďme si teraz vysvetliť ako to bolo. Samozrejme som chcela, aby druhá strana uznala, že môj postoj, moje reakcie boli tie správne. A vznikla hádka, po ktorej sme postavili ešte väčší múr.
Prečo to nefungovalo? Pretože nie je jedno, s akou energiou ideme tie múry búrať a mosty stavať. Ak si ideme niečo dokazovať, v zmysle, že ja sa tu teraz zahrám na múdreho a ustúpim, tak nečakajme, že ten druhý nám vyjde v ústrety. Alebo ak podáme uzmierujúcu ruku, druhý ju prijme a to je pre nás signál, že si ideme „vyjasniť“ minulosť, tak je dosť pravdepodobné, že sa opäť začne murovať.
Múry sa dajú zbúrať jedine tak, že sme úplne zmierení s minulosťou, nie je v nás ani štipka krivdy a snahy to ešte dovysvetľovávať. Iba keď k tomu druhému ideme s láskou v srdci a presvedčením, že sme na tomto svete krátko na to, aby sme boli oddelení. To chce odpustiť, sebe aj tomu druhému a úplne prijať a uzavrieť minulosť. Iba táto energia dokáže múr zbúrať a umožní obom zúčastneným začať tancovať iný tanec, tanec na moste. Keď jeden zmení krok a energiu, tak ani ten druhý už nemôže tancovať tanec, ktorý bol doteraz.
Teraz trocha vedy. V roku 2005 bol publikovali Rollin McCraty, Raymond Trevor a Dan Tomasino článok o elektromagnetickom poli nášho srdca. Autori tvrdili, že ľudské srdce vytvára najsilnejšie a najväčšie rytmické elektromagnetické pole. Jeho amplitúda je 60x vyššia ako amplitúda, ktorú vytvára mozog. Toto pole preniká od srdca každou našou bunkou a je merateľné takmer meter od tela.
Avšak iba vtedy, keď okolo srdca nemáme postavený múr. My si totiž naše srdiečka zatvárame. Postavíme okolo neho múr a tým mu bránime vyžarovať a vibrovať jeho láskyplnú energiu. A potom sa bojíme lásky, druhých ľudí, budúcnosti a ťažko vo svojich životoch niečo meníme. Aj keby sme to akokoľvek racionálne chceli, tak bez energie srdca to nepôjde. Myseľ a telo sa bez srdca nepohnú.
Iba otvorené srdiečka nám umožnia byť šťastnými. A keďže naozajstnú radosť my ľudia prežívame iba vtedy, keď v spojení s ostatnými, tak si myslím, že všetky múry treba zbúrať. Každý zbúraný múr medzi nami a inými ľuďmi je kúsok zbúraného múru okolo nášho srdca.
Ak by ste chceli začať búrať mosty a neviete ako na to, som tu pre vás. Objednajte sa na sedenie a začnite svoje srdce otvárať. Jedna tehla, druhá tehla….
