O mne
NAJPODSTATNEJŠÍM UVEDOMENÍM V MOJOM ŽIVOTE BOLO POCHOPENIE, ŽE SA VECI DEJÚ ZVNÚTRA VON. ŽE ZMENIŤ POTREBUJEM SVOJE MYŠLIENKY A VNÚTORNÉ NASTAVENIA, NIE ĽUDÍ A VONKAJŠIE OKOLNOSTI.
A vo chvíli, keď som začala pracovať na svojich myšlienkach, pocitoch, postojoch a na svojich vnútorných presvedčeniach, začal sa meniť svet okolo mňa.
A aký je najzásadnejší výsledok tejto premeny? Že sa mi žije ľahšie. Že sa nevytočím pri každej maličkosti. A že to tu mám rada. Som v pohode so všetkými a mám rada samú seba.
Predtým to ale bolo so mnou a mojím životom úplne ináč. Hoci môj život vyzeral navonok ako celkom úspešný, nebola som šťastná a v podstate ani spokojná. Ani v práci, ani doma. VŠETKO A VŠETCI MI NESKUTOČNE LIEZLI NA NERVY a MNOHO VECÍ SA MI ZDALO NESPRAVODLIVÝCH.
Predtým som ľudí okolo seba často kritizovala. Dnes ich beriem takých, akí sú. Viem, že nemám právo nikoho kritizovať, pretože nie som o nič lepšia ako ktokoľvek iný.
Predtým som ľudí okolo seba hodnotila. Ako vyzerajú, čo majú oblečené, ako sa zachovali. Dnes viem, že hodnotenie druhých je prejav pýchy. Nemám na to právo, pretože som nikdy nechodila v ich topánkach a netuším, prečo sa správajú tak, ako sa správajú.
Predtým som sa na ľudí často hnevala a urážala. Keď niečo urobili ináč, než som chcela ja, tak som sa nahnevala. Dnes viem, že hnev je pre mňa iba kontrolka v hlave, že nemám naplnenú nejakú potrebu a že sa musím spojiť sama so sebou, aby som zistila viac o svojich pocitoch a potrebách. A konať môžem až potom, čo toto o sebe zistím.
Predtým som chcela mať pravdu a môj názor som považovala za lepší ako názory druhých. Dnes akceptujem každý iný názor a som vždy otvorená „pravdám“ iných ľudí.
Byť šťastná je totiž pre mňa dôležitejšie než mať pravdu.
Predtým mi záležalo na uznaní od druhých ľudí a často som správala tak, aby som uznanie získala. V tomto smere mám v sebe pravdepodobne veľmi veľa mylných presvedčení, pretože ešte stále som rada, keď ma niekto pochváli alebo ocení. A nie vždy viem povedať NIE (áno, aj to je túžba po uznaní). Ale snažím sa uvedomovať si, že moja hodnota nie je závislá na uznaní druhých a správať sa podľa toho.
Predtým som bola nespokojná s tým, čo mám. Často som na všetko frfľala, ani len kompliment som nevedela prijať. Dnes som vďačná za všetko, čo mám a pripomínam si to každý večer.
Predtým som si často vyčítala chyby, ktoré som v minulosti urobila. Dnes minulosť neriešim, beriem to tak, že všetko, čo sa udialo, bolo presne tak, ako malo byť a konala som najlepšie, ako som vtedy vedela.
Predtým som sa často trápila obavami, čo bude. Dnes viem, že je zbytočné mrhať čas obavami z budúcnosti, ktoré sa zväčša aj tak nevyplnia.
Predtým som radosť zo života brala ako niečo, čo možno bude, keď sa niečo udeje. Dnes nachádzam radosť zo života takmer vo všetkom.
Predtým ma ľudia vnímali ako rázneho a prísneho človeka. Dnes som pre nich pohodový človiečik s úsmevom a pochopením. A ako som nedávno zistila, pre mnohých som vzor dôstojnosti a pokoja.
Nemusíte sa báť, nie som guru, ktorý sa nepríčetne v jednom kuse usmieva. Alebo niekto, komu všetci skáču po hlave. Viem povedať, čo sa mi nepáči, niekedy sa aj nahnevám, niekedy mám aj obavy, ale žiadna z emócií ma neparalyzuje na dlho. Som na ceste, veľa vecí som zmenila a stále zažívam situácie, v ktorých niekedy skĺznem k tomu PREDTÝM. Ale vždy sa viem zastaviť, uvedomiť si, čo sa deje, kde sa nachádzam a kam sa chcem pohnúť. A to je úžasné uvoľnenie.
Ako sa mi podarilo takto zmeniť?
Vždy som na ľudí pôsobila ako logicko-analytický typ a aj sama som sa za taký považovala. Preto som si myslela, že keď sa rozhodnem veci zmeniť, tak ma moje racionálne ja povedie a raz dva budem v cieli. Ale zistila som, že niečo bojkotuje snahy môjho racionálneho ja, a to veľmi urputne. Postupne som pochopila, že to „niečo“ je moje emocionálne ja, moje podvedomie, ktorému sa nepáčia moje úmysly. Musela som nájsť cestu ako ho presvedčiť, že zmenu chce tiež. Objavila som techniky, pomocou ktorých to je možné. A je mi jasné, že bez tohto kroku by bol môj príbeh iný. Pravdepodobne by som bola stále klasický zamestnanec a stále by som sa utešovala myšlienkou, že možno neskôr, o rok, keď dieťa vyrastie, keď príde vyhorenie, keď budem mať x rokov, začnem robiť veci, čo ma bavia a žiť šťastný a harmonický život.
Pomocou EFT som si mnoho vecí odťukala. Najskôr to boli konkrétne stavy nervozity, pohoršenia nad správaním druhých ľudí, moje negatívne emócie. Neskôr som začala vnímať presvedčenia a programy, ktoré ovládajú moje správanie a postupne som ich ukončovala technikami, ktoré som sa naučila v škole etikoterapie. Skombinovala som si ukončovanie s ťukaním a objavila som techniku, ktorá je vysoko účinná v prepisovaní starých presvedčení. Negatívny pohľad na svet som zmenila na pozitívny a rozhodla som sa, že nebudem obeť.
Ja som tá, ktorá je zodpovedná za svoj život. Za svoju náladu, úsmev na tvári, pohodu, či šťastie. Nenechám o tom rozhodovať druhých.
Aj váš príbeh môže skončiť radosťou a pohodou. Tak, že zmeníte svoj život. A môže vám to trvať oveľa kratšie, ako to trvalo mne. Tým, že začnete používať techniky na ukončenie zastaralých a nefunkčných návykových programov vo svojom podvedomí.
Rada Vám pomôžem nájsť odvahu žiť život podľa svojich predstáv. Rada Vám pomôžem vniesť do života viac zdravia a radosti. Rada Vám pomôžem zbaviť sa strachov, obáv a negatívnych presvedčení, ktoré pracujú proti Vám. Rada Vám pomôžem nájsť to, čo Vám ako jedinečnej bytosti bude fungovať na ceste za vysnívaným životom.
Aby ste aj Vy boli v pohode a mali to tu radi.
S láskou a úctou,
Jana Mladá
