alebo Ako komunikovať s druhými cez svoje srdce.

Predstavte si, že komunikácia s vašimi blízkymi vyzerá takto:

• Môžete si navzájom povedať, čo sa komu nepáči bez toho, aby to ostatní brali ako hrozbu alebo útok na svoju osobu.
• Dokážete si bez strachu povedať, čo kto potrebuje od toho druhého.
• Máte možnosť slobodne si vybrať, či urobíte to, o čo ste požiadaný.
• Všetci sa trpezlivo a pozorne počúvate a nikto nikomu neskáče do reči.
• Dokážete sa rozprávať o citlivých témach a o tom, čo koho trápi bez toho, aby ste si dávali rady alebo aby ste sa posudzovali.

Aká je to predstava? Nádherná, však?

Žiaľ, pre mnohých je táto predstava utopická. Najmä vtedy, keď ich rozhovory s blízkymi vyzerajú nejako takto:

• väčšina rozhovorov sa točí v bludnom kruhu OBRÁN a ÚTOKOV, po ktorých prichádza vyčerpanie a bezmocnosť a následná nechuť si to zopakovať.

• väčšina rozhovorov je plných neporozumenia, pretože sa v nich okamžite hodnotí, robia sa rýchle závery a účastníci rozhovoru nie sú schopní počuť, čo si chcú povedať.
  

• zmysluplná komunikácia je niečo, čo už dávno nezažili, pretože partner rozhovory odmieta.

Ak to máte na jeden z uvedených spôsobov, verte, že hoci ste si základy položili (podvedome) už v detstve a zbierali ich vo svojich dospeláckych vzťahoch, nemusí to tak byť naveky.

Ako to v detstve začalo?

Cez vašich rodičov. Vnímali ste, ako spolu komunikujú a aj to, ako komunikujú s vami.

• Ak ich rozhovory často končili hádkou,
• ak ste vy v komunikácii s rodičmi ostávali často nevypočutí,
• ak ste čelili výčitkám a kritike od svojich rodičov,

je vysoko pravdepodobné, že sa vo vašich vzťahoch to komunikačne nefunguje ideálne.

Každou jednou „zbabranou“ komunikáciou, ktorá skončila hádkou, hnevom, búchaním dverí, či ignoráciou, sa vo vás prehĺbila nechuť komunikovať, pretože vo vás narastal STRACH, že sa to zopakuje.

Nikto na tomto svete sa totiž necíti dobre, keď sú mu adresované:

• výčitky,
• kritika,
• posudzovanie,
• hodnotenie,
• príkazy,
• manipulácie,
• kriku, či hnevu
• dokazovanie, že nemá pravdu.

Komunikácia s týmito prvkami vás od seba oddeľuje, bráni vám zažívať blízkosť a spojenie. Je založená na neslobode a na tom, že jeden musí vyhrať a druhý prehrať.

Bohužiaľ, nakoniec pravdepodobne prehrá váš vzťah.

V takejto komunikácii obe strany najčastejšie zažívajú, čo sa emócií týka, najmä HNEV, pretože sa v ňom cítia nezraniteľní a zároveň si ním pomáhajú vyhnúť sa starým zraneniam vo svojom vnútri. Ale neuvedomujú si, že hnevom zraňujú druhých. Vzniká z toho začarovaný kruh, z ktorého je ťažké vyjsť von.

V takejto komunikácii sme oddelení od svojho srdca, v ktorom sídlia naše pocity a potreby a komunikujeme najmä zo svojej hlavy, cez posudzovanie, odsudzovanie a hľadaní viny na druhých. Naše potreby ostávajú nenaplnené a to často dlhodobo, z čoho sme frustrovaní.