Tiež patríte medzi mamičky, ktoré už vyskúšali všetko, čo sa naučili v kurzoch o rešpektovaní, a cítia sa už z toho frustrované, pretože im to nejako nefunguje?
Možno je načase byť za zloducha. Alebo lepšie povedané za zlodušku. Nie, nebojte sa, nemyslím tým, že by ste mali kričať a byť zlé na svoje dieťa. Ide o to, že sa prestanete snažiť a dovolíte si byť za zlé v očiach svojich detí.
Ale poďme pekne po poriadku.
Nedávno sa mi jedna mamička takto posťažovala:
„Viete, ja sa vždy snažím, aby môj syn nemal nepohodu. Snažím sa s ním dohodnúť, vždy mu dám možnosť, aby našiel na veci svoje riešenie, proste vždy sa ho snažím rešpektovať. Ale často to dopadne tak, že nakoniec tá nepohoda je a on mi ma viní z toho, že ja za to môžem.
Cítim sa úplne bezmocne, pretože som urobila všetko, a on aj tak nie je spokojný. A keď si uvedomím, že najradšej by som ním zatriasla alebo ho vyhodila von oknom, tak sa na seba veľmi hnevám.
Naposledy sa to stalo s mobilom. On sám si určil čas, do kedy ho bude mať. A keď nastal ten čas a chcela som ho naspäť, nechcel mi ho dať. Začal mi vyčítať, že mu nič nedovolím a že on je jediný z triedy, ktorý sa nemôže hrať na mobile, kedy chce on. Najskôr som mu vysvetľovala, že to tak nie je, ale to nepomáhalo, až som sa úplne vytočila a skoro sme sa tam pobili. A to nehovorím o tom, ako som po ňom nakoniec kričala.
Čo robím zle? Prečo moja snaha mať doma pohodu vychádza navnivoč?“
Nič nerobíte zle. Robíte najlepšie, ako viete. A robíte to preto, lebo ste sa naučili byť poslušná, nekonfliktná a berúca ohľady na potreby druhých. Volá sa to maska Poslušné dievča, ktorú nosíte už od detstva.
V detstve vám táto maska možno prinášala ovocie – keď ste chodili okolo druhých po špičkách (hlavne okolo tých, ktorí boli zo všetkého nervózni), tak bol pokoj. Vyhli ste sa konfliktu, kriku, hádke a keď boli ostatní spokojní, možno ste necítili nespokojnosť, ktorú by ináč projektovali do vás. A zároveň ste nemuseli zažívať odmietnutie, keby náhodou ste sa odvážili o niečo požiadať.
Lenže za touto maskou sa skrýva vaše zranené dieťa, ktoré túži po tom, aby aj jemu niekto naplnil a uspokojil jeho potreby. Mnohé z nich už dnes ani nepozná, pretože zo strachu z odmietnutia, či konfliktu ich radšej potlačilo, ale túžba po naplnení a frustrácia z neuspokojenia tam sú. Len maska Poslušného dievčatka to zranené dieťa vždy umlčí:
Nemôžeš žiadať, tvoje potreby aj tak nikoho nezaujímajú, Buď radšej ticho, nech nie je krik, Rob to, čo chcú ostatní, nech nie je zle.
V tejto stratégii pokračujete aj so svojimi deťmi. Je vám zaťažko nastavovať im hranice, pretože za tým číha konflikt a nespokojnosť s vami. Je vám zaťažko vidieť vaše dieťa zažívať nejaký nezdar alebo nepohodu, pretože vtedy sa ozve váš pocit bezmocnosti a márnej snahy.
Vyzerá to, že práve v konfliktoch, ktoré zažívate so svojimi deťmi, sa táto stratégia začína úplne rúcať. Ale tak je to v poriadku. Poďakujte sa svojim deťom, že vám na ňu nereflektujú. Ukazujú vám, že niečo treba zmeniť, pretože vy samé od seba by ste v tom pokračovali možno až do úplného zrútenia sa.
Tou zmenou nech je to, že si dovolíte byť za zloducha. Alebo presnejšie povedané za ZLODUŠKU.
Pustíte na javisko svojho života svoje zlé a neposlušné dievča, ktorému nevadí, že môže za veci, ktoré sú mu vytýkané. Prestanete sa chytať na háčik, ktorým sú najčastejšie výčitky od vašej ratolesti, či už bude vyslovená nahlas, alebo len potichu. Dovolíte si byť tou osobou, ktorá môže za to, že vaše dieťa teraz plače, pretože mu nechcete naplniť jeho potrebu, lebo tá vaša je v danom momente pre vás dôležitejšia.
Ako byť zloduškou?
Začnete tým, že keď vás vaše dietko z niečoho obviní, namiesto vašej vysvetľujúcej a podlizujúcej sa obrany (Nie, tak to nie je, je to ináč, ja som nechcela atď) to buď prejdete bez povšimnutia, alebo poviete Áno, je to kvôli mne, Ja za to môžem.
Nebude pre vás podstatné, či je tá výčitka pravda, alebo nie je. Možno aj je, no a čo. Môžete byť aj zlé a nedokonalé. Ale v každom prípade mu uznáte jeho videnie vás, jeho mamy.
Podstatné je ustáť výčitku a mať na zreteli svoj cieľ, to, čo je dôležité v tej danej chvíli pre vás. Možno budete aj prísnejšia, možno dieťaťu nedáte priestor na jeho riešenia. Nevadí. Ono sa na vašu vnútornú istotu postupne naladí. Možno bude frflať a mať kadejaké poznámky, tie ale tiež necháte bez povšimnutia.
Uvidíte, aká to bude úľava, keď sa už nebudete musieť snažiť za nič nemôcť.
„A nebudem potom po týždni pre svojho syna tá najhoršia matka na svete?“
To vám neviem zaručiť. Je možné, že budete. Ale to bude možno len ďalšia z výčitiek, na ktorú pokojne poviete Áno. A budete vedieť, že to je iba jeho momentálne videnie sveta, nie pravda o vás.
Pravda o vás bude, že takto učíte svoje dieťa, že aj iní ľudia majú svoje potreby a že výčitky nie sú nič, čím by sa niekto dal manipulovať. Dávate mu základ empatie a emočnej odolnosti.
A viete čo? Vám sa šialene uľaví. Konečne sa už nebudete musieť neustále snažiť za nič nemôcť.
A keď sa uvoľníte vy, bude sa môcť uvoľniť aj dieťa a v konečnom dôsledku budete mať k sebe bližšie.
