Prokrastinácia alebo odkladanie vecí na neskôr alebo poslednú chvíľu trápi mnohých z nás. Bežne prokrastinujeme veci, z ktorých nemáme príjemný pocit. Cítime sa pri ich vykonávaní nepríjemne a to je jasný signál pre naše podvedomie, aby sa okamžite zameralo iným smerom. Prečo? Pretože podvedomie má veľmi jednoduchý vzorec:
Preč od bolesti a nepríjemných pocitov smerom k potešeniu.
V praxi to znamená, že ani nevieme ako, ale namiesto toho, čo máme robiť, robíme dačo úplne iné. Väčšinou je to niečo, čo nám prináša oveľa viac potešenia. Pozeráme facebook, maily alebo sa rozhodneme umyť okná, riad alebo upiecť koláč. Máme pocit, že niečo robíme, ba dokonca, že sme tak zaneprázdnení, že to, čo robiť máme, vôbec robiť nestíhame.
Je prokrastinácia lenivosť?
Nie je. Pri oboch „činnostiach“ síce niečo nerobíte (nie ste akční), ale keď ste leniví, nerobíte vôbec nič, kým pri prokrastinácii sa neakčnosť týka iba tej jednej dôležitej veci. Skrátka tú jednú dôležitú nepríjemnú vec neurobíte ani za nič, ale ste schopní namiesto nej urobiť hocičo iné (hlavne nech to je jednoduché a je to v mojej zóne komfortu).
Takže keď prokrastinujeme, nie sme leniví. My sa len dačoho bojíme alebo máme nízke sebavedomie.
1. Prokrastinácia založená na STRACHU ZO ZLYHANIA
Keď dôležité veci odkladáte preto, lebo máte obavy, či sa to, čo idete urobiť, bude niekomu páčiť, tak sa vlastne bojíte zlyhania. Určite vám v hlave beží takýto nejaký vnútorný monológ:
Čo ak sa to nikomu nebude páčiť? Čo ak si nikto môj produkt nekúpi? Čo ak ma budú kritizovať? Čo ak sa mi to nepodarí dotiahnuť do konca? Čo ak to už niekto vymyslel a ja sa len zbytočne strápnim?
Ukončíte to slovami: Asi to radšej nebudem riskovať a zostanem radšej tam, kde som teraz a to, po čom túžite, neurobíte.
2. Prokrastinácia založená na STRACHU Z ÚSPECHU
Možno sa vám to zdá čudné, ale dá sa báť aj úspechu. V hlave sa vtedy vynárajú myšlienky a presvedčenia typu:
Keď sa mi to podarí a budem úspešný, zatienim všetkých ostatných a oni ma potom nebudú mať radi. Budem vlastne zlý, lebo z nich urobím neschopných. Stratím ich priateľstvo.
Keď dosiahnem niečo, čo iní nedosiahli, tak ma budú všetci o niečo žiadať.
Je lepšie nevystupovať z davu, nevyvyšovať sa, dobre mi je takto, keď som šedá myška.
3. Prokrastinácia založená na negatívnom perfekcionizme
Perfekcionizmus je snaha robiť všetko úplne dokonale. V pozitívnej forme môže človeka motivovať k prekonávaniu prekážok, ale v negatívnej forme (a presne táto je pri prokrastinácii) je perfekcionizmus blokujúci.
Keď sa vyhovárate slovami:
Nie som ešte dostatočne pripravený. Nemám ešte všetky informácie (a stále hľadáte nové). Je toho toľko, že neviem, kde začať.
Môžete sa cítiť aj previnilo, že to vlastne urobiť nemôžete a cítite sa pod tlakom. Záver je opäť rovnaký – nebudete robiť nič.
Za perfekcionizmom sa skrýva nízka sebadôvera.
Dobrá správa je, že aj s perfekcionizmom a aj so strachmi sa dá pracovať. Pri strachoch je dôležité obnoviť dôveru v to, že veci sa dejú tak, ako ich potrebujeme. Pri negatívnom perfekcionizme je dôležité obnoviť dôveru v seba samého – vo svoje schopnosti a danosti. A v oboch prípadoch je dôležité zamerať sa na prítomnosť. Čo nám hrozí práve teraz? Väčšinou nič. Čo som schopný urobiť práve teraz? Väčšinou všetko, čo sa rozhodnete.
Príďte si posvietiť na svoje strachy so mnou a emočným koučingom a dajte zbohom prokrastinácii.
S láskou a úctou,
Jana Mladá
