Ako sa cítite, keď sa na vás niekto blízky hnevá? Ja teda nie veľmi dobre. Hoci to bolo pred pár rokmi podstatne horšie, vnímať lásku od osoby, ktorá sa na mňa práve hnevá, nie je pre mňa vždy jednoduché. A nepomôže mi k tomu ani to, že sa v tom svojom hneve, nejakým spôsobom o mňa stará.
Takže slová na obrázku – Láska sa pozná tak, že sa staráme o druhých, keď sme nahnevaní, sa mi vôbec nezdajú pravdivé. Vždy, keď sa mi tento obrázok z času na čas objavil na facebooku, pocítila som jemnú vlnu odporu.
Naposledy sa mi tento obrázok zjavil v čase, kedy som bola tá sediaca pod dáždnikom a môj namosúrený priateľ nado mnou držal dáždnik. Nahnevaný za to, že som sa nesprávala podľa jeho predstáv, mi v hádke mi spomenul niečo v zmysle: Pozri, čo všetko som dnes pre teba urobil. Musíš predsa vedieť, že ťa mám rád.
No áno, teraz to už viem, ale vtedy v tom konflikte, som jeho lásku necítila ani po týchto slovách. Vnímala som stále jeho hnev, nespokojnosť so mnou a posolstvo toho celého, že ma neprijíma takú, aká som. Nesprávam sa tak, ako on chce, a hneď je schopný zabudnúť na celú svoju lásku voči mne a jediné, čo z neho ku mne ide, je hnev. Nechcela som, aby pre mňa robil to alebo tamto. Chcela som, aby sa prestal hnevať.
Som si takmer istá, že v takých konfliktných partnerských chvíľach, kedy úraduje hnev, to tak máme všetci, ktorí sme často zažívali hnev svojich rodičov, keď sme boli malými deťmi. V detstve sme si vytvorili vzorec, ako budeme na hnev reagovať v dospelosti.
AKO SA TO STALO?
HNEV patrí k emóciám, cez ktoré sa od druhých ľudí oddeľujeme. Keď sa hneváme, necítime lásku a preto ju nemôžu cítiť ani tí druhí.
A tak to bolo aj v detstve. Keď sa na nás rodičia hnevali, necítili sme ich lásku. Ale keďže sme ju potrebovali, radšej sme urobili to, čo sme si mysleli, že od nás chcú. Nevnímali sme to vtedy ako manipuláciu, nám išlo iba o to, aby ich hnev prestal. Zámer bol jasný a jediný: chceli sme zase cítiť ich lásku, cítiť sa milovaní a cítiť istotu, že je všetko v poriadku.
Bolo a je jedno, ako svoj hnev na nás druhí ľudia vyjadrujú – či výčitkami, kritizovaním, ignoráciou, krikom, búchaním, nadávaním. Alebo ho možno navonok neprejavujú, aj hnev vo vnútri je len hnev.
A ak v snahe svoj hnev zmierniť pridajú hoc aj 10 skutkov, ktoré pre nás urobili, prípadne povedia, že nás majú radi, nebudeme ich lásku cítiť. Stále budeme túžiť iba po jedinom – aby ste sa prestali hnevať.
Tie situácie v dospelosti nám totiž pripomínajú to, ako sme sa cítili bezmocne voči hnevu rodičov. Prebudia sa v nás nevyliečené rany z detstva. A hoci sme už veľkí a vieme, že hnev je iba emócia, ktorá prichádza vtedy, keď niečo nemáme naplnené, v konkrétnej situácii, kedy sa na nás ľudia hnevajú, nás to aj tak na nejaký čas odrovná. Aký dlhý je ten čas, našťastie nie je pevne dané a dá sa skrátiť terapiou emočný koučing.
Svoje workshopy na tému vzťahy často začínam slovami: Všetci ľúbime svojich partnerov, svoje deti, ale nie vždy sa k nim naša láska dostane.
A situácie, v ktorých je hnev, sú jedny z nich. Tie najčastejšie.
Preto považujem za veľmi dôležité, naučiť sa so svojim hnevom pracovať. Či už ste rodič malého dieťaťa, či už máte deti veľké, hnev je naozaj veľká téma. Nevieme, čo robiť s tým svojím a ani s hnevom, ktorý je adresovaný nám. Vo štvrtok 20.6. budem na túto tému znovu robiť workshop.
Ak s vami téma hnevu rezonuje, ste srdečne vítaní.
PS: Tie slová na obrázku – Láska sa pozná tak, že sa staráme o druhých, keď sme nahnevaní – môžu byť tak trochu cieľom. Keď sa nám podarí vidieť a cítiť lásku za hnevom toho druhého, budeme mať za sebou už hodný kus cesty.
