A aj o dôvere a dvoch falošných potrebách, ktoré nám nie sú vždy prospešné. „Roky, čo sme s manželom spolu, bol on ten, ktorý je zábudlivejší. Mnoho vecí som musela menežovať ja. Ale už mi to nevyhovuje, chcela by som, aby to bolo vyrovnané a on s tým súhlasí, tiež už nechce toľko zabúdať. Ale často podľahnem môjmu naučenému strachu, že
Vzťahy sa neustále vyvíjajú a takisto aj ľudia v nich. Často sa však stane, že si partneri jeden druhého zaškatuľkujú podľa toho, ako sa správali na začiatku a ťažko svoje názory púšťajú. Presne toto sa udialo aj v manželstve, v ktorom sa partneri poznajú už viac ako desať rokov. Oslovila ma manželka s otázkou: „Čo s tým, keď ma môj muž má
O snahe vždy efektívne využiť čas a aj o tom, kedy máme naozaj niečo vyriešené. Snahu Vždy efektívne využívať svoj čas má v sebe mnoho ľudí. Aj ja medzi nich patrím. Teda, ešte pred pár dňami som si myslela, že už nepatrím, ale ako som zistila, prítomný čas je stále na mieste. Posledné dni som sa
Ako to máte s dokončovaním vecí? Ja sa priznám sama za seba, že ľahšie mi je veci začínať, ako ich dokončovať. A teraz nemyslím takú činnosť, že začnem umývať riad a v polovici prestanem. Mám na mysli situácie menej bežné, také, v ktorých nie ste až tak „doma“. Viem, že v tom nie som sama, ktorá veci začína a nedokončí. Možno, ak
Alebo o presvedčení, že keď sa na mňa niekto hnevá, je som mnou niečo v neporiadku. A tiež aj o tom, ako toto presvedčenie zmeniť. Zdá sa, že presvedčenie KEĎ SA NA MŇA NIEKTO HNEVÁ, JE SO MNOU NIEČO V NEPORIADKU, má v sebe veľa ľudí. Je to úplne pochopiteľné, pretože rodičia nám v detstve
Z časopisu Slovenka ma požiadali o rozhovor. Posúvam ho sem v troch častiach. Toto je prvá. Máme pred sebou obdobie, ktoré nie je veľmi o radosti. Dušičky sú na prežívanie emocionálne dosť náročné. Je vôbec nejaký recept, ako zmierniť bolesť? Keď pociťujeme nejakú náročnosť, vždy je dobré zamyslieť sa, kde v tom máme svoje nároky. Lebo doba, či obdobie nie
Nedávno som dostala otázku, ako sa vysporiadavam s vecami, ktoré v sebe majú nejakú hrozbu. Či už pre mňa, alebo pre svet, v ktorom žijem. Dotyčný mal na mysli napríklad prisťahovalcov, ktorých sa veľmi bál, ale aj požiare, ktoré sa šíria na Sibíri, či v Amazonskom pralese. A potom mal na mysli závislosti, pretože je fajčiar a bojí sa, že
Vetu: „Ja predsa mám právo na svoj hnev,“ som počula už veľakrát. A môžem povedať, že súhlasím. Na svoj hnev má každý právo. Ale ako som zistila, mnohí si pod právom na svoj hnev predstavujú aj právo na svoje výčitky, kritiku, manipuláciu, ignoráciu, trestanie, či iné konanie, ktoré z hnevu pramení. A tu už nesúhlasím. Máte právo na
Vždy, keď po prednáške alebo workshope sadnem do auta, začnem sa spochybňovať. Premýšľam, čo všetko som mohla povedať ináč, zrozumiteľnejšie, lepšie. Alebo že Do kelu, toto som vôbec nepovedala. Prípadne si spomeniem na nejakého účastníka, ktorý možno odchádzal sklamaný a mám tendenciu sa úplne zhodiť, že to bolo asi celé nanič a že vlastne som nanič aj
Ach, aké by to bolo super, keby ľudia okolo nás boli takí, akých ich chceme mať, však? Keby všetci tí, ktorí nám nejako strpčujú život, s tým okamžite prestali a začali sa starať o naše blaho. Juj, to by bolo. A keby tak existovalo nejaké jablko, ktoré keby sme takým ľuďom dali, tak by zrazu boli príjemní, to
