Ďakujem, si prvá, ktorá nepriliala olej do ohňa. Pomohla si mi pozrieť sa situáciu ináč. Myslím, že s tým naším vzťahom sa dá ešte niečo robiť, keď už viem, čo chcem.
Toto mi dnes prišlo od kamošky. Boli sme spolu pred pár dňami na káve. Stretnutie iniciovala ona, pretože sa dlhší čas hádala s priateľom a začínala uvažovať o rozchode. V ich vzťahu je ona obeť a on ten zlý manipulátor. Všetci jej v tom dávajú za pravdu a s týmto aj začala našu debatu.
Počúvala som jej sťažnosti, ako ju priateľ obmedzuje, ako ju kontroluje, ako sa nahnevá, keď mu ihneď neodpíše na správu alebo nedvihne telefón. Dalo by sa toho popísať viac, ale nie je to teraz podstatné. Podstatné je to, že bola zameraná na negatívne vlastnosti svojho partnera. Podporovala v sebe pozíciu obete. Striedal sa v nej hnev so smútkom a bezmocnosťou. A za jej vetou: Ja vôbec nechápem, prečo je zrazu taký, bola veľká nedôvera v to, že veci sa dejú tak, ako sa majú diať. Ba nielenže tak, ako sa majú diať, ale tak, ako sme si ich predpripravili.
Ja ako jej komunikačný partner som mala na výber, či sa chytím a začnem rovnako ako ona nechápať jej priateľa (ako to bežne robievame) , alebo sa pokúsim pozrieť sa s ňou na vec ináč.
Zvolila som druhú možnosť. Už aj z toho titulu, že viem, že ak by som ju utvrdzovala v tom, že je chuderka, ktorá má smolu na chlapov, tak by som jej pomohla do vzťahu pritiahnuť si ešte viac hádok a tichých domácností a možno aj ďalšieho manipulátora.
Nie, neoponovala som jej v ničom. Ani som jej priateľa neobhajovala. Iba som postupne zmenila tému. Pýtala som sa na pekné veci, zážitky, vlastnosti, ktoré sa jej na priateľovi páčia. A aj na tie, ktoré jej uňho chýbajú. A prestali sme sa vŕtať v tom, čoho mala plné zuby, ale rozvíjali sme to, čo by vo vzťahu chcela.
To, že ak vám niečo vo vzťahu chýba, tak to urobte vy ako prvý a nečakajte, že s tým príde partner, to už poznáte. A o tomto to presne je.
Prestaňte venovať svoju energiu hádkam, dialógom, ktoré ste si s partnerom vymenili o tom, kto čo kedy urobil alebo neurobil, ale pozrite sa na to, ako spolu chcete komunikovať. A začnite od seba.
Dá sa dosiahnuť zmena vo vzťahu, keď so sebou niečo urobí iba jeden? Jasné, že sa dá. Veď to je ako s tancom. Ak jeden zmení kroky, už to nie je ten istý tanec ako bol doteraz.
Ak vy neodpoviete na útok (podotýkam z vášho pohľadu útok) obranou, tak nevznikne hádka. Ak sa skúsite pozrieť na vec jeho pohľadom, zistíte, že to, čo mu vyčítate, možno má príčinu niekde vo vás.
Prečo sú vzťahy na začiatku také pekné a potom sa to začína kaziť? Pretože vtedy vidíte a hľadáte to, čo sa vám páči. A keď prídu prvé nedorozumenia, tak ich rozoberáte v sebe, s druhými a začínate posilňovať to nežiaduce. A keďže zákon príťažlivosti funguje dokonale, tak toho nežiaduceho je stále viac a viac. To, po čom túžite, nemôže prísť, pretože pozornosť venujete tomu, čo sa vám nepáči.
Takže tak. Nabudúce, keď budete s nejakou kamoškou na káve riešiť jej divného manžela, skúste neprilievať negatívnu energiu do jej vzťahu. Určite jej pomôže viac, keď spolu podebatujete na tému, čo vo vzťahu chce a čo môže urobiť, aby to dosiahla. A nech sa s každým rozpráva už iba o tom.