Nedávno som strávila týždeň pri mori v stredisku, ktoré bolo najmä pre rodiny s deťmi. Bol to pre mňa taký malý pozorovací raj, pretože tam bolo veľmi veľa emócií, či už u detí alebo u rodičov. A všimla som si aj to, že malé deti si na stôl nosili hlavne sladké jedlá. Aj pri našom stole bolo šesťročné dievčatko, ktoré rodičia museli k jedeniu niečoho iného, než sladkého, nútiť. Ráno, na obed, či na večeru chcelo len nutelové palacinky, koláče, zmrzlinu a z nesladkých jedál iba hranolky alebo slané cestoviny.
Ak ste aj vy rodičia detí, ktoré chcú jesť iba sladkosti a sladké jedlá, nalejte si čistého vína a odpovedzte si na otázku:
Ako sa k vašim deťom správate, keď prežívajú negatívne emócie? Keď plačú, hnevajú sa, vzdorujú, či sú smutní alebo sa boja?
Pretože niekde tu sa začína každá závislosť.
Ak je vaša snaha odpratať tieto emócie zo sveta tým, že sa snažíte od nich odviesť pozornosť, pracujete na pokladaní ZÁKLADNÉHO KAMEŇA nejakej závislosti.
Pýtate sa, čo to znamená Odviesť pozornosť od emócií, ktoré dieťa prežíva? Znamená, že mu dáte do ruky hračku alebo jedlo, alebo mu prisľúbite niečo lákavé na neskôr. Inými slovami, zameriate jeho pozornosť inde, na niečo iné a dieťa sa zrazu cíti dobre. Jeho negatívny pocit, či emóciu ste nahradili pozitívnym pocitom.
Nerobíte to preto, že ste zlí alebo chcete zle svojim deťom. Robíte to preto, lebo si myslíte, že svojim deťom takto pomáhate. V prvom rade si myslíte, že dieťa pri prežívaní nepríjemných emócií trpí a chcete, aby netrpelo. Pravda je však taká, že pravdepodobne vy trpíte negatívnymi emóciami svojich detí oveľa viac, než vaše deti. Takže to robíte preto, aby ste vy netrpeli.
V krátkodobom horizonte ste získali vy a vaše dieťa dobrý alebo aspoň neutrálny pocit, ale v dlhodobom horizonte vzniká závislosť na tom, aby ste každý nepríjemný pocit okamžite dokázali nahradiť pocitom príjemným.
Z tých vecí, ktoré svojim deťom ponúkate, aby sa cítili príjemne, niektoré vekom prestanú účinkovať, ale jedlo, sladkosti ostanú. A neskôr pribudnú iné veci – cigarety, drogy, hry na mobile, alkohol, ruleta. Alebo šport, nakupovanie, vzťahy alebo sex. To už ale podľa toho, ako ďaleko to necháte zájsť.
Nech sú vaše deti akokoľvek staré, či sú na niečom viditeľne závislé alebo nie, začnite sa k nim, keď prežívajú negatívne emócie, správať ináč.
DOPRAJTE IM vtedy čo najviac EMOČNEJ BLÍZKOSTI. UZNAJTE ich pocity a emócie, nech sú vám akokoľvek nepríjemné. Dôležité je totiž to, aby deti v sebe nadobudli dôveru, že sú pre vás dosť dobré aj keď plačú, hnevajú sa, boja sa, či smútia. Že ich prijímate aj s negatívnymi emóciami a že ich nechcete okamžite meniť. Cez vaše uznanie a dôveru sa vaše deti naučia ZVLÁDAŤ svoje negatívne emócie a neskôr aj negatívne emócie svojich najbližších, či už partnera alebo deti. Skrátka nebudú potrebovať žiadne oblbováky, na ktorých by boli závislí.
Každá závislosť je v podstate odpútanie sa od svojich strachov, ktoré sú na pozadí všetkých hnevov a aj problémov. Je to hľadanie uspokojenia, okamžitej odmeny, čo je práve ten DOBRÝ pocit, keď prehltneme prvé sladké sústo. A potom druhé, desiate, dvadsiate. A potom prídu výčitky, opäť pocit, ktorý nechceme zažívať a zrazu máme plné ústa znovu. Začarovaný kruh.
Nedávno som čítala článok o tom, že opakom závislosti nie je triezvosť, ale blízkosť s ostatnými ľuďmi. A to je presne to, čím môžete začať hneď teraz. Sme totiž bytosti, ktoré majú hlbokú potrebu vzťahovej väzby. Cez citové spojenia dosahujeme v živote najviac uspokojenia. A ak sa nedokážeme prepojiť jeden s druhým, tak sa spojíme s nejakou náhradou, ktorá je poruke – či už je to škripot rulety, alebo pocit po vpichu ihly.
Tá posledná veta je citát zo spomínaného článku. Nájdete ho tu: http://archetypal.cz/2015/johann-hari-the-likely-cause-of-addiction/
Záver článku hovorí za všetko:
Před necelými patnácti lety mělo Portugalsko jeden z nejhorších drogových problémů v Evropě, celé jedno procento populace tvořili závislí na heroinu. Zkusili s drogami bojovat a problém se jen stále zhoršoval. Až se nakonec rozhodli pro radikálně odlišný postup. Dekriminalizovali všechny drogy, a všechny peníze, které byly dříve vydávány na stíhání a věznění závislých, začali vynakládat na obnovení spojení těchto lidí se sebou samými i se společností. Nejzásadnějším krokem je poskytnout jim zajištěné bydlení a dotovaná zaměstnání, aby měl jejich život nějaký smysl, aby měli proč ráno vstávat z postele. Přihlížel jsem, jak je těmto lidem pomáháno, na útulných a přátelských klinikách, naučit se znovu vnímat své vlastní pocity, potom co byli léta traumatizováni a otupovali se drogami.
Ja to robím už niekoľko rokov – naprávam to, čo nechtiac pokazili rodičia, keď prispeli k odpojeniu svojich detí od ich emócií. Ak to môžete ešte napraviť sami, urobte to. Naučte ich spájať sa so sebou a so svojimi pocitmi. Nikdy nie je neskoro. Ak si s tým tak trochu neviete rady, som tu pre vás.
S láskou a úctou,
Jana Mladá
