O tom, ako stres v detstve ovplyvní náš mozog

Náš mozog sa vyvíja postupne a zároveň sa dá povedať, že jeho vývin sa nikdy nekončí. Našťastie. Vďaka jeho plasticite. Významnú úlohu v jeho vývine zohráva stres. V živote sa mu nevyhneme a zažívame ho vždy, keď nám niečo hrozí

Napríklad hneď po narodení nás zoberú preč od mamy, potom nás na noc dávajú do postieľky, potom do kočíka, nechávajú nás v noci plakať, potom nás dávajú do jaslí alebo škôlky. Všetky tieto situácie pre nás predstavujú hrozbu opustenia alebo nedostatku. A popri tom nám rodičia uštedrujú nejaké to zahanbovanie, vyčítanie, kritiku, krik, hnev, izoláciu v izbe, v kúte, jednu dve po zadku a tak podobne. To sú pre nás hrozby odmietnutia, zlyhania, či bezmocnosti.

Hrozby aktivujú našu amygdalu a tá spúšťa stresovú reakciu. Amygdala „funguje“ už pri narodení a v osemnástich mesiacoch je plne vyvinutá.

V našom mozgu, konkrétne v jeho emočnej časti, sú okrem amygdaly aj dve časti, ktoré stresovú reakciu prirodzene tlmia a starajú sa tak o to, aby sme neboli stresom úplne prevalcovaní. Ide o hypotalamus a hipokampus, ktoré sa však vyvinú až v troch rokoch dieťaťa.

To teda znamená, že prvé tri roky svojho života dieťa nie je schopné samo regulovať svoj stres.

Jeho amygdala plne funguje a stará sa o to, aby sa v prípade HROZBY do krvi uvoľnili stresové hormóny, ktoré majú zabezpečiť útok alebo útek, ale jej prirodzené utlmovače ešte nie sú vyvinuté.

Príroda však vie, čo robí. Predpokladá, že do tohto veku bude mať dieťa pri sebe rodičov, ktorí mu pomôžu jeho stres regulovať. Rodičov, ktorí mu budú vedieť navodiť pocity istoty a bezpečia, aby sa stres nestal prekážkou pre správny vývin mozgu.

Ak dieťa do troch rokov žije vo svete plnom hrozieb bez toho, aby boli jeho rodičmi dostatočne vysvetlené a hlavne zažehnané, nevytvoria sa dostatočne funkčné prepojenia medzi amygdalou, hipokampom a hypotalamom. V neskoršom veku to môže znamenať, že dieťa bude mať problém samo sa upokojiť.

Jeho amygdala bude príliš aktívna, čo môže mať za následok aj to, že dieťa bude v neustálom napätí a bude mať problémy a pamäťou a s učením sa.

Myslite na to, ak ste rodičmi dieťatka, ktoré ešte nemá tri roky. Buďte pre neho jeho hipokampom a hypotalamom. Buďte pre neho tí, pri ktorých sa môže cítiť v bezpečí.

Ak ste rodičmi už staršieho dieťatka, tiež je dôležité, aby ste ho v situáciách, kedy zažíva stres, dokázali upokojiť. Aby ste podporili funkčné prepojenie medzi amygdalou a jej utlmovačmi, na ktoré nikdy nie je neskoro.

Môžete odteraz brať ako fakt, že vaše dieťa je v strese, keď zažíva akúkoľvek negatívnu emóciu, keď sa hanbí, bojí, keď je agresívne a keď už má nejaké problémy s učením a pamäťou.

Viem, tieto situácie sú často pre nás rodičov hrozbou – hrozí nám, že situáciu nezvládneme, že budeme bezmocní, alebo že sa cez bolesť dieťaťa dotkneme svojej potlačenej bolesti. A hrozba pre nás znamená tiež stresovú reakciu. Je ťažké dieťa upokojiť, keď sme sami v strese. Preto je naozaj veľmi dôležité postarať sa najskôr sami o seba a vyregulovať svoj stres.

Je to niečo podobné, ako to funguje v lietadle – keď hrozí nebezpečenstvo, musí kyslíkovú masku nasadiť najskôr rodič sebe samému a až potom svojmu dieťatku, ktoré to ešte nevie.

Je jednoduchšie nasadiť si kyslíkovú masku, než vyregulovať svoj stres. Ale od toho, ako to ako rodičia zvládneme, závisí, či svoje ratolesti budeme viesť smerom k sebavedomiu a k sebadôvere.

Našťastie je náš mozog plastický a nové mozgové prepojenia si môžeme vytvárať celý život.

Keď sa rozhodneme, že chceme. A poprepájať si mozog tak, aby amygdala nebola tá, ktorá má posledné slovo, je veľmi dôležité aj pre nás dospelých. Mnohí u nás totiž žijú v strese permanentne bez toho, že by to vnímali. Je to však pre ich telo naozaj neprimeraná záťaž, ktorá znamená hlavne vysoké svalové napätie, stratu životnej energie a následnú únavu a napokon niektoré z civilizačných ochorení.

O amygdale a o tom, ako funguje mozog, keď je dieťa v strese, som písala aj v tomto článku. Spomínam v ňom aj oxytocínovú odozvu, ktorú má na svedomí práve hypotalamus. Do troch rokov ten váš a potom už aj ten, ktorý sa vyvinie v mozgu vášho dieťatka. Ak bude dostatočne prepojený s amygdalou.

S láskou a úctou

Jana Mladá