O sebaspochybňovaní a ako s tým prestať.

Vždy, keď po prednáške alebo workshope sadnem do auta, začnem sa spochybňovať. Premýšľam, čo všetko som mohla povedať ináč, zrozumiteľnejšie, lepšie. Alebo že Do kelu, toto som vôbec nepovedala. Prípadne si spomeniem na nejakého účastníka, ktorý možno odchádzal sklamaný a mám tendenciu sa úplne zhodiť, že to bolo asi celé nanič a že vlastne som nanič aj ja a mala by som s tým prestať.

Keď som pred zhruba tromi rokmi s prednáškami začínala, bol proces sebaspochybňovania taký silný, že pokračoval aj v noci. Nevedela som zaspať a často som to v sebe riešila aj na druhý deň. A po troch prednáškach som uverila svojim myšlienkam, že som nanič a že to nerobím dobre, až som prestala. Pôvodne som si myslela, že navždy, ale spracovala som si to v sebe, našla som odvahu ísť do toho znova a znova si prežívať spätnú väzbu sama od seba.

Návyk na sebaspochybňovanie mám ešte stále (veď dobrých 40 rokov som si ho v sebe upevňovala a prehlbovala). Vďaka svojmu uvedomeniu a práci na sebe je tento návyk už podstatne menší než bol na začiatku a zvládnem ho už počas cesty domov.

Čo teda dnes robím ináč?

Dnes už dokážem svojim myšlienkam neveriť a namiesto tých myšlienok, ktoré spochybňujú moje konanie, si VEDOME SI DÁVAM do hlavičky MYŠLIENKY INÉ. Myšlienky, ktoré hovoria o tom, že všetko, čo robím, robím najlepšie, ako viem. Výčitky a tlak na seba, že som dačo povedať mala, dačo zase nie, že dačo som mala ináč povedať, nemajú v danej chvíli význam, pretože to, čo som povedala alebo nepovedala, už nezmením.

Môjmu kritickému ja, ktoré sa prebúdza vždy až po, POĎAKUJEM, že prišlo – s dobrým úmyslom „vylepšiť ma“ a vyberiem si, čo z toho, čo kritizuje, naozaj môžem nabudúce vylepšiť.

A ak náhodou pocit zlyhania pretrváva, ODPUSTÍM SI: Odpúšťam si, že som to odprednášala tak, ako som to odprednášala. Odprednášala som to najlepšie, ako som vedela. Cez tieto kroky dokážem svoje sebaspochybňovanie ukončiť a nahradiť ho DÔVEROU, že všetko sa udialo tak, ako sa udiať malo a a ako sa jedine udiať mohlo.

Máte aj vy s sebe program sebaspochybňovania? Keď urobíte niečo dôležité, prebudí sa vaše KRITICKÉ JA a začne vás spochybňovať?

Vedzte, že tento mentálny návyk ste si vytvorili v detstve, kedy boli voči vám kritickí vaši rodičia. Samozrejme, oni konali v tom najlepšom zámere – mať svoj svet pekný a boli presvedčení o tom, že aj vám robia dobre, keď sa vás cez kritiku snažia vylepšiť. A pravdepodobne sa to tiež naučili od svojich rodičov, takže odovzdávali ďalej len to, čo mali.

Ale vy už nemusíte. Nemusíte kritikou spochybňovať ani seba, ani svojich blízkych. Aj oni, aj vy robíte vždy najlepšie ako viete. A ak máte naozaj pocit, že ste niečo urobili zle alebo že ste zlyhali, ihneď si to odpustite. A odpustite aj tým druhým, ktorých máte tendenciu skritizovať.

Ak cítite, že sebaspochybňovanie je vaša téma a k zmene by by ste potrebovali podporu a sprevádzanie, viem vám s tým pomôcť. Stačí sa objednať na emočný koučing.