Podľa Zákona príťažlivosti dostaneme vždy to, s čím rezonujeme. V každom prípade ale máme možnosť vybrať si, s čím budeme rezonovať.
Jedna z najdôležitejších volieb v našom živote je voľba, aký bude náš postoj k svetu so všetkými jeho výzvami. Svet môžeme považovať buď za učiteľa alebo za nepriateľa.
Ako poznáte, ako ste si vybrali?
Ak je svet váš učiteľ, každý problém, ktorý vám príde do života, považujete za lekciu, na základe ktorej sa rastiete. S pribúdajúcimi rokmi nadobúdate múdrosť a ste si vedomí svojej hodnoty. Neobviňujete druhých ľudí, ani nikoho tam hore zo zlomyseľnosti, ani si nemyslíte, že by vám niekto chcel zle. Každý človek, ktorého na svojej životnej púti stretnete, bude pre vás tiež učiteľ a nech robí čokoľvek, nebude vašou potrebou meniť ho tak, aby robil to, čo sa vám páči. Každému dáte slobodu žiť život, aký chce a toto všetko sa vám bude vracať späť. Budete v podstate šťastní.
Ak je svet váš nepriateľ, každý problém je pre vás príležitosť, aby ste pocítili krivdu, nespravodlivosť či hnev. Druhých ľudí budete obviňovať zo zlomyseľnosti a často sa budete cítiť sám proti zvyšku sveta. To, čo sa vám deje, bude vždy vinou niekoho iného. Všade okolo vás sú nepriatelia a vy sa cítite maličkí oproti zvyšku sveta. Budete frustrovaní a nešťastní. Budete obete.
Obeť je často unavená a bez energie. Prečo? Pretože sa zaoberá hľadaním príčiny toho, čo sa jej deje, v ostatných a je s tým všetkým, čo sa jej deje, v odpore. A preto sa točí v začarovanom kruhu, kedy ju hľadanie viny a vinníkov vedie v súlade so Zákonom príťažlivosti k nachádzaniu dôkazov, že tí druhí naozaj vinní sú. Takže zákonite sú tí druhí ešte horší, ako si obeť myslela a obeť je menšia a menšia vo svete zla. A tak obeť sníva. O niekom, či niečom, čo ju zachráni a oslobodí. To ale nie je možné. Oslobodenie môže prísť iba vtedy, ak prestanete hľadať VINU a začnete hľadať ZODPOVEDNOSŤ.
Preto ľudí učím, aby slovo VINA nahradili slovom ZODPOVEDNOSŤ. A aby ju hľadali najmä u seba.
Len tak sa dostanete z priestoru To nie je moja vina, cez priestor Je to moja vina do priestoru Je to moja zodpovednosť a ja viem čo robím. Z priestoru Svet je nepriateľ do priestoru Svet je môj učiteľ. Až to je priestor, v ktorom sa môžete cítiť dobre – nič a nik ma nerozhádže, poznám svoju cenu a hodnotu a od nikoho neočakávam, že sa zmení. Všetko, čo sa okolo mňa deje, sa deje preto, aby som sa niekam posunula a aby som rástla.
Veľmi pekne sa dá tento prerod pochopiť na paralele ako kráčam ulicou, kde na chodníku je jama. Ulica je môj život, jama je jeden cyklický problém, ktorý zažívam už niekoľkýkrát vo svojom živote.
- Idem po ulici. Na chodníku je hlboká jama. Padnem do nej. Som stratený, nemám nádej. Ale nie je to moja vina. Trvá to večnosť, než sa dostanem z jamy von.
- Idem po ulici. Na chodníku je hlboká jama. Tvárim sa, že ju nevidím. Znova do nej padnem. Nemôžem uveriť tomu, že som skončila na rovnakom mieste. Ale nie je to moja vina. Ešte stále mi trvá dlho dostať sa z jamy von.
- Idem tou istou ulicou. Na chodníku je hlboká jama. Vidím ju. Znova do nej padnem … zo zvyku. Moje oči sú otvorené. Viem, kde som. Je to moja vlastná vina. Hneď som z jamy vonku.
- Idem tou istou ulicou. Na chodníku je hlboká jama. Obídem ju.
- Idem inou ulicou.
Je to úryvok z básne Autobiografia v piatich kapitolách, ktorú som si dovolila opísať z knihy Princíp stínu od Ruedigera Dahlkeho.
Ako to máte vy? Stále padáte do jamy, či ju už dokážete obísť?
Ak chcete so svojimi jamami niečo urobiť a prevziať zodpovednosť za to, že ste do nich už zopárkrát padli, rada vám s tým pomôžem. Objednajte sa na kávičkový koučing a nazrite za oponu do svojho podvedomia.
S láskou a úctou,
Janka Mladá
