Hnev má miesto v našich životoch

Keď sa druhí správajú ináč, než by sme si želali a keď sa nám dejú veci, ktoré nechceme. Skrátka hnev príde vždy, KEĎ NIE SÚ NAPLNENÉ NEJAKÉ NAŠE OČAKÁVANIA alebo POTREBY.

Hnevom vyjadrujeme našu NESPOKOJNOSŤ. Cez hnev sa snažíme presadiť svoj názor na to, ako by podľa nás mali veci a ľudia fungovať. Hnev nás od druhých oddeľuje a je toxický aj pre naše vzťahy aj pre naše zdravie. V podstate je za tým všetkým snaha mať  svet krajší, ale bohužiaľ nám ide iba o ten náš svet. Môj svet bude krásny, keď v ňom budú iba tí, čo majú také názory ako ja, keď v ňom budú iba takí, ktorí mi nebudú oponovať a ktorí budú plniť moje požiadavky. Ale bude krajší aj svet tých druhých? Asi veľmi nie.

Takže z tohto pohľadu by HNEV NEMAL MAŤ miesto v našom živote. Pretože by sme mali dať ľuďom slobodu v tom, čo konajú a ako konajú a nemal by od toho závisieť náš stav. Nemal by existovať žiadny dôvod na to, aby sme sa od ľudí  vyžadovali alebo na nich tlačili, aby sa správali podľa našich predstáv a aby sa veci diali tak ako chceme. NEMAL BY. V IDEÁLNOM SVETE.  Ale my taký život nevieme žiť. Nedokážeme sa nehnevať.

A preto si myslím, že HNEV MÁ SVOJE MIESTO v našich životoch. Sme ľudia a dostali sme do vienka celú škálu emócií. A nemyslím si, že len tak zbytočne. Každá emócia má pre nás nejaký význam a svoje miesto, len nás nesmie paralyzovať.  Ak nás paralyzuje, znamená to, že sa buď nevieme pohnúť ďalej a alebo že sa pohneme ďalej, ale cestou ublíženia.

Aké miesto má teda hnev v našom živote? Samozrejme ZA PREDPOKLADU, ŽE SA NÍM NENECHÁME PARALYZOVAŤ?

1. Cez hnev si dokážeme predstaviť, v akom krásnom svete by sme vedeli žiť.

Keď sa hneváme a cez hnev vyjadrujeme našu nespokojnosť. A ak si nenecháme hnevom zatemniť mozog a teda aj pohľad, tak si dokážeme predstaviť aj taký svet, ktorý by sa nám páčil. Svet, v ktorom si ľudia vyhovejú, v ktorom sa správajú tak, aby ulahodili tomu druhému.

Problém je však ten, že mnohí si myslia, že ten lepší svet môžu dosiahnuť tak, že sa musia zmeniť tí druhí. Ak uviaznete tu, tak sa toho svojho pekného sveta nedožijete. Pretože budete žiť uviaznutí vo svojom hneve a odpore s druhými a aj so životom. Ak však pochopíte, že ten krajší svet dosiahnete zmenou seba, máte vyhrané a je veľká šanca, že si ten svoj krásny svet vytvoríte. A to priamo súvisí s ďalším bodom.

2. Hnev nám slúži ako nástroj sebapoznania – zrkadlenie

To, že sa nahnevám, môžem použiť na to, aby som zistila, čo je za tým. Samozrejme, že je za tým to, že niekto sa správa ináč, než by sa podľa mňa mal. Ale kde je napísané, že ľudia sa majú správať podľa mňa? Možno v práci, kde som šéf a kde sú jasné pravidlá a hierarchie, ale to tu teraz neriešim. Môj syn, môj partner, moja sestra, mama, kamoška, kolega, kolegyňa, sused … nikto sa nemusí správať tak, ako ja chcem. A ak ma to vytáča, môžem sa na vec pozrieť pomocou modelu ZRKADLENIA.

Vysvetlím na príklade, že vám niekto často klame a vás to samozrejme hnevá a neviete, čo s tým, lebo hoci sa aj hneváte, trestáte, manipulujete, neprestáva to.

Ten človek vám zrkadlí samého seba. V podstate ste taký istý ako on. Takže načo sa vlastne hnevať na druhého, keď sa tým vlastne hnevám aj na seba?

Ak si teraz kladiete otázku, že ako môžete byť taký istý ako on, keď vy neklamete, zhlboka sa nadýchnite, vydýchnite a začnite si dávať iné otázky:

1. Klamem niekedy aj ja jemu? Alebo niekomu inému? Ak ste k sebe maximálne úprimní a napriek tomu odpoviete NIE, tak choďte na otázku číslo dva.
2. Klamem niekedy sám sebe? Myslím, že netreba ísť po odpoveď ďaleko. Samých seba klameme dosť často. Ale odpovedzte si úprimne každý za seba. Ak ste čistí ako ľalia a nenachádzate nič, čím by ste sami seba klamali, je tu ešte otázka tri.
3. Nepatrím náhodou medzi tých, ktorí NIKDY NEKLAMÚ? Ste za to na seba hrdí a zdôrazňujete to pri každej príležitosti? Buď máte v sebe odpor ku klamstvu alebo sa vám klamstvo nehodí k vášmu imidžu, v každom prípade je to len potláčanie, kŕčovitá snaha niečo schovať. Ale odpor k niečomu znamená, že to vlastne tiež máte v sebe. To, čo v sebe najviac potláčate, vám prichádza cez vaše vzťahy.

3. Hnev nám pomáha vytvárať súcit a porozumenie.

Keď sa nenecháme hnevom paralyzovať, dokážeme sa pozrieť aj inými očami na to, prečo ľudia konajú tak ako konajú. Cez otázku: Keby som sa ja zachoval/a tak ako on/a, prečo by som to urobil? Je mi jasné, že vás okamžite napadne, že JA by som to tak NIKDY neurobil/a. Ale uvoľnite sa, hlboký nádych a výdych a spýtajte sa znova. Pretože nemám čas, pretože som nevedela všetky okolnosti,Pretože som mala zlú náladu, Pretože som v tom čase riešila iný problém… Ak už by vás nič nenapadlo, tak existuje jeden dôvod – pretože som INÝ/Á ako on/a.

4. Hnev nás učí prijať veci také, aké sú.

Ak vás nahnevala udalosť, okolnosť (hoci aj tam je stále prítomný nejaký človiečik), ak sa veci dejú ináč než si predstavujete, v prvom rade to PRIJMITE. Možno ešte nedozrel čas, aby sa veci diali ináč, možno to potrebujete takto a možno vás to má niečo naučiť. A potom sa zamyslite na tým, ČO S TÝM MÔŽETE UROBIŤ.  VY a TERAZ.  Ak niečo nájdete, urobte to. Ak nie, tak platí si nechajte čas, aby ste na niečo prišli, ale nerobte nič, k čomu vás doženie hnev.

Možno jediné, čo môžete urobiť,  je popracovať na tom, aby ste hnev spracovali tak, aby nemal nad vami moc. Aby ste vedeli prijímať ľudí takých akí sú a aby ste ich mohli mať radi, aj keď sa správajú inač, než si vy predstavujete. A ak sa aj nahneváte, tak váš hnev iba mierne rozčerí hladinu vášho života a pevnosť vašich vzťahov.

Ak chcete vedieť, ako to dosiahnuť, prečítajte si tento článoček.

Stojí za to, nenechať sa unášať hnevom, pretože všetci sa najlepšie cítime, keď sme s druhými v spojení a porozumení. Hnev nás odpája. Pravdepodobne sa nikdy nedostaneme do stavu, keď budeme mať všetko vyriešené a nič sa nás nedotkne. A ani to nie je cieľom. Cieľom je naučiť sa zvládať tieto situácie tak, aby sme ostali s druhými a sami so sebou v spojení.