Zrejme by som bola poriadne naštvaná.
Akcia zrušená? Ach jaj, do kelu. Tak som sa tešila a teraz čo?
Hneď na to ruší klientka? No mňa asi porazí, prečo nič nie je tak, ako malo byť?
Cítila by som sa nahnevaná a bola by som s tým v odpore: Prečo??? Ja to tak NECHCEM. A defekt by ma asi úplne dorazil: No už len to mi chýbalo. A prečo tu nie je nikto, kto mi s tým pomôže?
Som si istá (z dnešného pohľadu samozrejme), že by nikto som len ťažko niekoho zohnala. Musela by som volať, hľadať a prosiť. A vôbec by som na celej veci nevedela nájsť nič pozitívne. Žiadne NAŠŤASTIE, všetko by bolo nanešťastie. Absolútne oddelenie sa – od seba aj od všetkého. Bola by som sama proti všetkému. Chúďatko, obeť.
Ako to bolo dnes?
PRIJATIE A POKOJ.
Akcia zrušená (akože z vonkajších príčin)? OK, v poriadku.
Klientka ruší stretnutie? Ok, v poriadku. To „v poriadku“ nemyslím iba slovne. Naozaj je to v poriadku, necítim v sebe žiadnu negatívnu emóciu. A defekt? Nuž, aj to sa môže stať. Asi sa mám naučiť vymieňať koleso na aute. Tak teda hurá do toho.
Všetko som videla vskutku pozitívne:
Ako dobre, že sa to zrušilo. Je dosť vecí, na ktoré som nemala čas, možno je čas vrhnúť sa na ne dnes.
Ako dobre, že klientka zrušila stretnutie. Kebyže ho nezruší ona, tak by som ho musela zrušiť ja a zrejme pre ňu dosť na poslednú chvíľu, pretože kvôli defektu by som to nestíhala.
Ako dobre, že sa defekt „stal“ postupne cez noc a nemusela som ho riešiť niekde v plnej bratislavskej križovatke. Veď na ulici pred domom to pôjde bez stresu.
V tejto pokojnej konštelácii to celé skončilo dobre. Syn prišiel domov, hoci to vôbec nemal v pláne a bez problémov mi koleso vymenil (hehe, zase som sa to nenaučila, ale niečo sa snáď na mňa nalepilo pri tom, ako som ho pozorovala). Hoci bolo už dosť neskoro na pneuservisy, podarilo sa mi zohnať jeden, ktorý bol ochotný aj mimo prevádzkovej doby defekt opraviť a Samo bol ochotný ísť tam namiesto mňa. V podstate ma veľmi milo prekvapil. Veď keď ho väčšinu času vidím s hlavou sklonenou k displeju mobilu, tak mi nenapadlo, že môže byť taký zručný. A s tou ústretovosťou ma tiež prekvapil. Tuším sa už z pubertiaka mení na muža.
Je úžasné VEDIEŤ VECI PRIJAŤ. Keď nie som v odpore, všetko vidím úplne ináč. A z priestoru prijatia vidím úplne iné možnosti ako konať.
Je úžasné VEDIEŤ OSTAŤ V SPOJENÍ sama so sebou a NECÍTIŤ sa ako obeť. NEPODLIEHAŤ myšlienkam a emóciám, ktoré ma ťahajú dole.
Najmä v dni, kedy je všetko ináč, ako bolo naplánované.
CHCETE TO VEDIEŤ AJ VY? Objednajte sa na emočný koučing so mnou.
Poznáte to, máte všetko naplánované. Je jedno, či je to päť vecí alebo desať, ráno vstanete s tým, že nič sa nemôže pokaziť. A potom to príde, niečo sa zruší, niečo sa posunie a niečo sa pokazí.
