Ako reagujete na prejavy radosti?

Je to blbosť, kupovať si už teraz auto. Vieš koľko je to povinností? Vieš koľko je to peňazí? Z čoho budeš platiť benzín? A kto ti bude platiť opravy? A čo ak havaruješ? A čo ak to auto nemá toľko najazdených kilometrov? A čo ak bolo niekoľkokrát havarované? My v tvojom veku sme o aute ani nesnívali.

A naše zamračené tváre k tomu. My sme sa báli a jeho sme presvedčili, že sa má báť tiež. Vnútili sme mu naše zažité presvedčenia, že ojazdené auto je určite ojazdenejšie než sa píše v inzeráte a že veci sú v skutočnosti horšie, než sa zdajú. Vnútili sme mu naše videnie sveta.

Ale keďže auto bolo naozaj jeho sen, pred pár dňami tu bola táto téma znova. Aj teraz chcel konzultovať s nami, za čo som mu vďačná. A my sme aj teraz prišli s tým istým. Žiadna podpora, iba obavy a pochybnosti. Aktívna deštrukcia.

V jednom okamihu mi to ale celé došlo. Presnejšie, došli mi tri veci. Jedna, že máme druhých podporovať v tom, aby si svoje sny plnili. Druhá, že vlastná skúsenosť je na nezaplatenie, so všetkým, čo k tomu patrí. A tretia, že táto naša ustráchaná reakcia náš vzťah so synom neposilňuje, pretože mu dávame najavo nedôveru, jeho radosť nie je naša radosť.

Prestala som mu oponovať. Povedala som: Skvelé, aké je to auto? Kto ho predáva. Dobre, kúp si ho a sám uvidíš. Prajem ti ho a budem sa tešiť, keď ti poslúži.

A naozaj som sa s ním začala tešiť. A keď s večer prišiel vlastne už na svojom aute a zdieľal s nami svoju radosť, bola som celkom namäkko. Nie je nič krajšie ako sa tešiť s druhými, keď si splnia svoj sen.

Psychológovia už dávno zistili, že to, ako si vzájomne ľudia prejavujú radosť a uznanie pri (pre nich) pozitívnych udalostiach, je dôležitejšie ako to, ako riešia spory. Ľudia, ktorí sú s nami vo vzťahu, nám často rozprávajú o svojich úspechoch, radostiach, výhrach alebo rôznych radostných drobnostiach, ktoré ich stretnú. A práve to, ako na tieto ich oznámenia reagujeme, má vplyv na to, či sa vzťah posilní alebo to pôjde dolu vodou.

Existujú 4 základné spôsoby reakcie na partnerove dobré správy, z ktorých však vzťah upevňuje iba jeden.

Aktívne deštruktívny spôsob reakcie som opísala vyššie. Vôbec som sme sa so synom netešili, ale hľadali sme dôvody, ako mu to vyhovoriť. Súkali sme nevýhody a negatíva. Naša neverbálna komunikácia vyjadrovala našu dôležitosť a hnev.

Aktívne konštruktívna reakcia je pravý opak. Teším sa s partnerom a snažím sa ho podporiť. Aj moje telo hovorí, že sa teším. Usmievam sa, dotýkam sa. Chcem s partnerom oslavovať. Táto reakcia je jediná, ktorá podporí váš vzťah.

Pasívne konštruktívne reagujete vtedy,keď jednou dvoma vetami vyjadríte akési schválenie (tak fajn, je to super), ale emočne nedáte najavo nič. Žiadna radosť, žiadny aktívny prejav účasti.

Pasívne deštruktívne zase vtedy, keď radosť druhého úplne odignorujem a začnem riešiť niečo iné. Napríklad čo je na večeru alebo čo bolo v škole. Na toho druhého sa ledva pozriete, prípadne odídete z miestnosti.

Všímajte si ako reagujete na svojich manželov, manželky, na svoje deti, keď prídu s niečím, z čoho sú nadšení. A ak to nie je aktívne konštruktívna reakcia, tak to skúste zmeniť. Ono sa vám to niekoľkonásobne vráti.

A ak je však pre vás problém tešiť sa z partnerovej radosti, niekde bude chyba. Niečo vo vás už nie je s vašim partnerom. A ak to nezmeníte, čoskoro s vami nebude ani váš partner. Budete každý osve.