Ako reagujete na prejavy radosti?

Bergadder / <a href="http://pixabay.com/p-172905/">Pixabay</a>

Môj syn si dnes splnil svoj sen a kúpil si auto. Žiaril šťastím a ja som sa tešila s ním. Ale nebolo to také ružové, keď s tým nápadom prišiel pred 3 mesiacmi.

Mami, našiel som super auto. Presne aké som chcel a stojí iba tisíc eur. Bol celý nadšený a chvíľu aj ja. Z toho, že chcel kúpu toho auta s nami, s rodičmi, prekonzultovať. Aká bola naša reakcia?

Presne taká, akú sme sa naučili my od svojich rodičov. V psychologickej terminológii AKTÍVNE DEŠTRUKTÍVNA. 

Čítajte viac »

Je to blbosť, kupovať si už teraz auto. Vieš koľko je to povinností? Vieš koľko je to peňazí? Z čoho budeš platiť benzín? A kto ti bude platiť opravy? A čo ak havaruješ? A čo ak to auto nemá toľko najazdených kilometrov? A čo ak bolo niekoľkokrát havarované? My v tvojom veku sme o aute ani nesnívali.

A naše zamračené tváre k tomu. My sme sa báli a jeho sme presvedčili, že sa má báť tiež. Vnútili sme mu naše zažité presvedčenia, že ojazdené auto je určite ojazdenejšie než sa píše v inzeráte a že veci sú v skutočnosti horšie, než sa zdajú. Vnútili sme mu naše videnie sveta.

Ale keďže auto bolo naozaj jeho sen, pred pár dňami tu bola táto téma znova. Aj teraz chcel konzultovať s nami, za čo som mu vďačná. A my sme aj teraz prišli s tým istým. Žiadna podpora, iba obavy a pochybnosti. Aktívna deštrukcia.

V jednom okamihu mi to ale celé došlo. Presnejšie, došli mi tri veci. Jedna, že máme druhých podporovať v tom, aby si svoje sny plnili. Druhá, že vlastná skúsenosť je na nezaplatenie, so všetkým, čo k tomu patrí. A tretia, že táto naša ustráchaná reakcia náš vzťah so synom neposilňuje, pretože mu dávame najavo nedôveru, jeho radosť nie je naša radosť.

Prestala som mu oponovať. Povedala som: Skvelé, aké je to auto? Kto ho predáva. Dobre, kúp si ho a sám uvidíš. Prajem ti ho a budem sa tešiť, keď ti poslúži.

A naozaj som sa s ním začala tešiť. A keď s večer prišiel vlastne už na svojom aute a zdieľal s nami svoju radosť, bola som celkom namäkko. Nie je nič krajšie ako sa tešiť s druhými, keď si splnia svoj sen.

Psychológovia už dávno zistili, že to, ako si vzájomne ľudia prejavujú radosť a uznanie pri (pre nich) pozitívnych udalostiach, je dôležitejšie ako to, ako riešia spory. Ľudia, ktorí sú s nami vo vzťahu, nám často rozprávajú o svojich úspechoch, radostiach, výhrach alebo rôznych radostných drobnostiach, ktoré ich stretnú. A práve to, ako na tieto ich oznámenia reagujeme, má vplyv na to, či sa vzťah posilní alebo to pôjde dolu vodou.

Existujú 4 základné spôsoby reakcie na partnerove dobré správy, z ktorých však vzťah upevňuje iba jeden.

Aktívne deštruktívny spôsob reakcie som opísala vyššie. Vôbec som sme sa so synom netešili, ale hľadali sme dôvody, ako mu to vyhovoriť. Súkali sme nevýhody a negatíva. Naša neverbálna komunikácia vyjadrovala našu dôležitosť a hnev.

Aktívne konštruktívna reakcia je pravý opak. Teším sa s partnerom a snažím sa ho podporiť. Aj moje telo hovorí, že sa teším. Usmievam sa, dotýkam sa. Chcem s partnerom oslavovať. Táto reakcia je jediná, ktorá podporí váš vzťah.

Pasívne konštruktívne reagujete vtedy,keď jednou dvoma vetami vyjadríte akési schválenie (tak fajn, je to super), ale emočne nedáte najavo nič. Žiadna radosť, žiadny aktívny prejav účasti.

Pasívne deštruktívne zase vtedy, keď radosť druhého úplne odignorujem a začnem riešiť niečo iné. Napríklad čo je na večeru alebo čo bolo v škole. Na toho druhého sa ledva pozriete, prípadne odídete z miestnosti.

Všímajte si ako reagujete na svojich manželov, manželky, na svoje deti, keď prídu s niečím, z čoho sú nadšení. A ak to nie je aktívne konštruktívna reakcia, tak to skúste zmeniť. Ono sa vám to niekoľkonásobne vráti.

A ak je však pre vás problém tešiť sa z partnerovej radosti, niekde bude chyba. Niečo vo vás už nie je s vašim partnerom. A ak to nezmeníte, čoskoro s vami nebude ani váš partner. Budete každý osve.

Zdieľať článok:

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

2 názory na “Ako reagujete na prejavy radosti?”

  1. Rudolf Potancok

    Ďakujem za postreh ideálnej sociálnej väzby rodiča na dieťaťa . Spoločne úsilie , dôsledne uvažovanie a následne prehodnotenia situácie sú veľmi dôležité za účelom dosiahnutia cieľu , v tomto prípade rozumného rozhodovania vasho dospievajuceho syna . Navyše ak svoje poctivo nadobudnute prostriedky sám do predmetnej záležitosti investoval .. No ostáva len jedno dodať . Radosť z veci ktoré nám zároveň poslúžia aj ako užitočne , je neodškriepiteľna . A samozrejme . prajem tvojmu synovi veľa najazdených kilometrov bez nehody. :-).

    1. Avatar photo

      Ďakujem aj za syna 🙂 Moja radosť z jeho radosti, keď som sa odbremenila od strachu a obáv, bola tiež neopísateľná.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Nútiť dieťa drilovať to, čo mu nejde, sa zdá logické. Ale je to spojené s rizikom, že dieťa uverí, že je neschopné

Keď vášmu dieťaťu v škole niečo nejde, nútite ho doma venovať sa tej činnosti väčšinu jeho voľného času? V dobrej viere, že čím viac bude cvičiť, tým mu to pôjde lepšie? Nedávno mi kamarátka rozprávala, ako varovala vnúčika Jurka, ktorý je druháčik. Nevesta ju vraj poprosila, aby u nej Jurko čítal, pretože mu čítanie veľmi nejde. A tak strávili

Prečítať článok »
Rodičia a deti
koucmed

Chcete, aby z vašich detí vyrástli zrelí dospelí? Postarajte sa o prepojenia v ich mozgu.

Často ma oslovujú rodičia, ktorým sa nepáči, že ich ratolesti ťažko zvládajú stresové situácie a mávajú záchvaty hnevu alebo úzkosti. Pýtajú sa samozrejme prečo to tak je a samozrejme aj to, ako to zmeniť. Na prvú otázku odpovedám, že správanie ich detí môže byť výsledok toho, že ich mozog nie je dostatočne prepojený (alebo ak použijem odbornú

Prečítať článok »
Rodičia a deti
koucmed

Láska je síce najviac, ale sama o sebe vo výchove nemusí stačiť

ť ko vysvetliť nízku sebahodnotu, nízke sebavedomie, úzkosti, depresie, či závislosti u ľudí, vyrastajúcich v relatívne pokojných podmienkach, v ktorých sa nič zlé medzi rodičmi a deťmi nedialo? Odpoveď na túto otázku sa ukrýva v tom, že dieťa neformuje iba to zlé, čo sa v detstve udialo, ale aj to dobré, čo sa malo udiať, ale sa

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: