Ach, aké by to bolo super, keby ľudia okolo nás boli takí, akých ich chceme mať, však? Keby všetci tí, ktorí nám nejako strpčujú život, s tým okamžite prestali a začali sa starať o naše blaho. Juj, to by bolo. A keby tak existovalo nejaké jablko, ktoré keby sme takým ľuďom dali, tak by zrazu boli príjemní, to by bolo už úplne dokonalé.
Máte okolo seba takých ľudí, čo vám strpčujú život? A vďaka nim aj pokazené dni v práci a večery doma, pretože sa na nich musíte sťažovať?
Nedávno jedna moja klientka mala plnú hlavu takej nepríjemnej kolegyne. To ona prišla s tou myšlienkou o „naopak otrávenom jablku“. Neustále ju rozčuľovalo, ako sa nepríjemne správa. A vraj už to s ňou skúšala po dobrom aj po zlom a ona nič. Stále bola nepríjemná.
V hlave alebo v rozhovoroch s ostatnými často používala takéto vety:
„Nechcem, aby bola taká. Nemôže sa predsa takto správať. Ako si môže dovoliť všetkým ostatným takto strpčovať život?“
Klientka už dokonca aj výpoveď zvažovala. Som si takmer istá, že keby zmenila prácu, opäť by tam bola nejaká nepríjemná kolegyňa. Ale nie preto, aby jej strpčila život, ale preto, aby jej ukázala, že treba zmeniť niečo v sebe.
Čím všetkým, čo robíte, udržiavate medzi vami a kolegyňou napätie a bránite akejkoľvek dlhodobej a pozitívnej zmene?
- HODNOTÍTE, a tým sa ODDEĽUJETE
Vy ste svojej kolegyni dali nálepku: Ona je nepríjemná. Lenže máte vy právo ju takto zhodnotiť? Poznáte ju natoľko dobre? Myslím, že skôr nie. Pravda je taká, že ona sa v práci nejako správa a pre vás (a možno aj pre niekoho ďalšieho) je to nepríjemné. Takže s hodnotením treba čo najskôr prestať. Je to iba naše vyvyšovanie sa. Ak sa bez hodnotenia nemôžete zaobísť, zhodnoťte iba jej konkrétne správanie voči vám.
To, že radi hodnotíme a radi hodnotíme negatívne, vyplýva z toho, že sa vtedy cítime na chvíľu dobre. Cez svoje negatívne hodnotenie sa nad druhými vyvyšujeme. Hovoríme tým: Ja nie som nepríjemná, ty si a ja som preto lepšia. Ty si teda horšia.Oddeľujeme sa od seba, čo znamená, že energia medzi nami neprúdi, je zablokovaná. A vtedy nie sú schopní počuť to, čo im hovoríme, pretože sa musia postarať o to, aby sa obránili alebo zaútočili na vás. Šanca na nájdenie riešenia je minimálna.
Ak chcete, aby sa niečo zmenilo, začnite sa spájať. Ako?
Tak, že sa zameriate na to, čo máte spoločné. Myslíte, že nič také neexistuje? Mýlite sa. Sú tu minimálne dve veci, ktoré máte spoločné.
Tá prvá je ZÁMER. Obidve konáte so zámerom MAŤ PEKNÝ SVOJ SVET. Váš svet bude pekný, keď kolegyňa prestane byť nepríjemná. A svet vašej kolegyne bude pekný, keď si zachová svoju slobodu a keď jej nikto nebude prikazovať, ako sa má správať. A verte tomu, že nevstala ráno so zámerom, že niekomu znepríjemní život.
Tá druhá je, že hoci sa vám to asi nezdá, nejaká tá nepríjemnosť je aj vo vás. Keď vám jej nepríjemné správanie vadí tak, že to riešite celé dni, tak sa pozrite na to, kedy sa nepríjemne správate vy voči druhým alebo voči sebe. Alebo či vy náhodou nenosíte masku Ja sa vždy správam len príjemne. O zrkadlení si prečítate viac v tomto článku.
A tá tretia môže byť dôvod, prečo sa kolegyňa správa tak, ako sa správa. Nájdete ho pomocou techniky OKULIARE SÚCITU. To sú také fiktívne okuliare, ktoré, keď si nasadíte na oči, vám pomôžu byť takí zhovievaví k druhým, ako ste k sebe. Tak šup, nasaďte si ich na oči a spýtajte sa: Keby som sa ja správala tak, ako sa správa ona, aký by som na to mala dôvod? Pravdepodobne pre seba nájdete nejaký prijateľný a ospravedlniteľný dôvod. Aj kolegyňa by mohla mať taký, čo poviete?
- SPRÁVATE SA SEBECKY
Krútite hlavou, že nie? V poriadku. Dokrúťte a otvorte sa inému pohľadu na vec. Vy chcete, aby sa kolegyňa zmenila. Aby sa správala ináč. Respektíve nechcete, aby sa správala tak, ako sa správa. Je tak? Je. A to je to sebecké. Ja chcem. Ja nechcem. Ona sa nemôže takto správať. Čisté sebectvo.
Navyše vaše chcenie je pre druhých minimálny dôvod na zmenu. Oni sa budú chcieť meniť vtedy, keď oni budú chcieť. To je tá sloboda, čo som ju spomínala vyššie – v jej zámere mať pekný svoj svet. Takže tadiaľto – cez sebectvo – cesta nevedie.
Našťastie na sebectvo existuje liek. Volá sa DOPRIATIE.
Spočíva v tom, že druhým doprajete, aby sa správali tak, ako chcú oni. Keď doprajete, stratia nad vami moc. Pretrhnete spojivo medzi ich správaním a svojim emočným stavom. Zmizne napätie, odpor a vaše negatívne emočné napojenie. Je jedno, ako sa kto správa, o svojom nastavení si rozhodnete vy sami. Vy sa môžete rozhodnúť, že budete príjemní, aj keby celý svet okolo bol nepríjemný.
To, ako sa správajú ľudia okolo vás, je o nich. Ale to, ako na to reagujete vy, to už je o vás. A tú svoju reakciu si môžete vybrať. Rozhodnite sa.
A niekde medzi tým, keď sa postaráte o seba a o svoj svet, sa môžete rozhodnúť, že toho druhého požiadate, aby sa k vám správal napríklad s rešpektom. Nebudete ho hodnotiť, nebudete ho chcieť meniť, len ho požiadate o komunikáciu s úctou a rešpektom. O tom hovorím na workshopoch o hneve a naučiť sa to môžete na kurze SPÁJAJÚCA KOMUNIKÁCIA. Pretože nie je jedno, ako to poviete. Väčšinou to hovoríme tak, že je to pre druhých hrozba a nemajú chuť nás počúvať. Ak sa naučíte komunikovať spájajúco, je šanca, že vás druhí začnú vnímať.
PS: Moja klientka to celkom pekne zvládla. A prestavte si, aj kolegyňa sa zmenila. Už nie je nepríjemná. Sú dokonca kamarátky. A ako povedala klientka: Keby mi niekto pred rokom povedal, že my budeme kamošky, tak by som si zaťukala na čelo.