Na jednom z workshopov Ako zvládať emócie svojich detí s láskou chcel odo mňa jeden otecko nejakú zázračnú formulku, ktorou by dosiahol, aby jeho syn nechodil k horúcemu sporáku. Moja odpoveď ho nejako nepotešila a tak sa otočil k manželke, ktorá sedela vedľa neho a víťazne skonštatoval: „Vidíš, pekne ostaneme pri capnutí po zadku a bude pokoj.“
V autoritatívnej výchove bolo nastavovanie hraníc jednoduché – od rodičov prišlo zopár NIE a keď nezabrali, prišla JEDNA PO ZADKU.
Zdá sa, že v dnešnej dobe, kedy rodičia hľadajú iné možnosti výchovy, než je autoritatívna, akoby neexistoval spôsob, ako deťom hranice nastaviť. Akoby NIE a JEDNA PO ZADKU nemalo vo výchove založenej na rešpekte alternatívu. A to je často aj dôvod, prečo mnohí rodičia ostávajú radšej pri autoritatívnej výchove – boja sa totiž, že im deti budú skákať po hlave, pretože nebudú mať nastavene HRANICE. A tak sa radšej uchýlia k tej jednej po zadku, veď aj oni tak boli vychovaní a neuškodilo im to.
Čo sa ale deje v dušičke dieťatka, keď nakoniec dostane jednu po zadku? Mimochodom, málokedy to ostane pri jednej. Naučí sa, že agresia ja spôsob, ako dosiahnuť niečo, čo chcú. Keď to tak robili rodičia, môže to robiť aj ono. Nejedno dieťatko už „vrátilo“ svojmu rodičovi capnutie po zadku, pravdepodobne v presvedčení, že to je možno nejaká hra. Na čo však rodič zareagoval capnutím po ruke a boj sa začal stupňovať. U rodiča sa pravdepodobne stupňovala BEZMOCNOSŤ a HANBA a u dieťaťa VZDOR a pocit PONÍŽENIA. Nakoniec však rodič dieťa „zlomí“, je väčší, silnejší a dieťa potrebuje jeho lásku a pozornosť, tak v záujme vyhnúť sa bitke, si nechá hranice nastaviť.
Takže dieťa možno ani nechápe zmysel toho, čo rodič chce a navyše jedného dňa príde čas, kedy už rodič z pozície moci nedosiahne vôbec nič.
Ako teda nastavovať deťom hranice bez agresie a ponižovania?
Vašimi ráznymi a jednoznačnými NIE. Dieťa sa potrebuje spoľahnúť, že váš zákaz je naozaj zákaz a platí vždy. Aj vtedy, keď práve máte dobrú náladu alebo si chcete čítať knihu a chcete mať od dieťaťa pokoj. Aj vtedy, keď príde na návštevu babička alebo kamoška. NIE musí byť NIE a nikdy to nesmie byť Možno alebo Áno.
Vaše NIE by malo byť potvrdené celým vašim telom. Aj vaša tvár je v integrite s vašim NIE, nesmejete sa pri tom – skrátka, za svojim NIE si pevne stojíte.
Vysvetlite dieťatku zmysel toho, prečo hovoríte NIE. Keď deti chápu zmysel toho, čo im hovoríte, ľahšie dokážu urobiť to, čo od nich chcete, alebo neurobiť to, čo nechcete, aby robili.
A je dobré dať im možnosť, ako si ináč naplniť POTREBU SKÚMANIA.
Pretože to je to, čo deti robia – oni nechcú robiť prieky svojim rodičom, oni chcú skúmať a objavovať ten nádherný neznámy svet okolo nich. A vy rodičia ste tu na to, aby ste im vytvorili bezpečný priestor, v ktorom môžu svoje objavy uskutočňovať.
Čiže čo mohol urobiť otecko v úvode?
Horúci sporák je pre dieťa nebezpečný. Takže v zmysle vytvoriť synovi bezpečný priestor na objavovanie by bolo dobré postarať sa o to, aby k nemu nemal prístup. Ale tým by sa nenaučil, že horúce sporáky sú nebezpečné a mohol by sa popáliť niekde inde, napríklad na návšteve.
Preto by to mohlo vyzerať takto:
Som rodič a som zodpovedný za bezpečie svojho dieťaťa. Zároveň viem, že sporák moje dieťa láka. A viem, že dnes je horúci. Tak keď tam moje dieťa pôjde, vždy ho zastavím s pevným a ráznym NIE a vysvetlím mu, že k sporáku môže chodiť vždy iba so mnou alebo s niekým veľkým. Urobím to aj dvadsať krát bez toho, aby som mu capla na zadok alebo dala nejaký iný trest. Viem totiž, o čo tu ide – dieťatko je zvedavé a chce objavovať svet. A ja mu môžem ukázať aj iné veci na objavovanie. Aj keď sa mi možno chce práve čítať knihu.
Ak aj vás zaujíma téma nastavovania hraníc, príďte na workshop Ako zvládať emócie svojich detí s láskou, ktorý bude 17.4.2019 o 17:00.
Viac informácií nájdete tu:
https://www.facebook.com/events/382486432350475/
