Vyslovovať svoje názory a hodnotenia druhých ľudí je niečo, čo robíme bežne. Niekedy tak bežne, že to už ani neregistrujeme. A úplne bežne svojim názorom a hodnoteniam uveríme a považujeme ich za pravdu.
Raz mi rozprávala klientka, ako jej kuriér vydal o dve eurá menej. Bola veľmi nahnevaná a pozerala na neho pomaly ako na zlodeja. Hoci tie dve eurá našla ešte v ten deň na zemi v predsieni, ten pocit, že kuriér sa chcel obohatiť na jej úkor, v nej ostal a vždy, keď prišiel, mala sa pred ním na pozore. Toho pána poznala iba ako kuriéra, ktorý mal na starosti oblasť, v ktorej bývala. Chodil k nej možno raz, dvakrát do mesiaca, a za tých x krát, čo u nej bol, sa stalo raz, že jej zle vydal. Vlastne ani to sa nestalo. Ale aj napriek tomu si naňho vytvorila negatívny názor, ktorý sa jej iba ťažko menil.
A toto robíme všetci. Vytvárame si na ľudí názory na základe útržkov z ich života. O niekom, kto je nevhodne (podľa nás) oblečený v divadle, si pomyslíme, že čo je to za nekultúrneho človeka. Niekoho, kto nám klame (nevieme prečo a ani nie je isté, že to tak je), označíme za klamára a už mu radšej nikdy nebudeme veriť. Mladík v autobuse niekomu neuvoľní miesto a už je to nevychovanec. A možno si spomínate na školské časy, kedy stačilo na začiatku roku zopár kiksov a už sa to s vami ťahalo celý rok.
Keby to bolo iba tak, že dačo si pomyslím a púšťam z hlavy, tak dajme tomu, že je to ako-tak v poriadku. Ale mnohé z takýchto hodnotení nám ostane podvedome v mozgu ako nejaký divný pocit – ako v príbehu klientky a kuriéra.
Ak máte silnú potrebu a návyk ľudí hodnotiť, či už pre seba, alebo svoje hodnotenia a názory šírite aj ďalej (väčšinou poza chrbty tých, ktorých sa to týka), tak vedzte, že sa za tým skrýva potreba byť ocenený, či dôležitý. Umelo si dvíhate svoje sebavedomie, najmä vtedy, ak hodnotíte záporne.
Ale kto je oprávnený niekoho hodnotiť? Vynášať súdy? Vyslovovať názory?
NIKTO.
Pretože NIKTO NIKDY NIKOHO nepozná natoľko, aby ho mohol zhodnotiť.
NIKTO NIKDY nekráčal v topánkach toho druhého.
A NIKTO NIKDY nemá šancu vidieť všetky okolnosti, ktoré človeka priviedli k určitému konaniu.
Všímajte si, ako často si na niekoho vytvoríte názor a všímajte si, čo vás k tomu viedlo. Pravdepodobne to bude iba niečo, čo urobil alebo čo neurobil a vám sa to nepáčilo.
Všimnite si, ako dôležito sa cítite, keď niekomu rozprávate najnovšiu pikošku. Pravdepodobne sa cítite dôležití, pretože vy viete niečo, čo ten druhý nevie.
Možno si teraz hovoríte, že No a čo. Čo také sa stane, keď niekoho zhodnotím a vytvorím si naňho názor? Veď mu ho nemusím vešať na nos.
Navonok sa nedeje nič. Ale na energetickej úrovni sa cez svoje (aj nevyslovené) hodnotenia ochudobňujete o spojenie s ľuďmi. Uberáte si možnosti, ako s nimi komunikovať a vychádzať približujúco a bez predsudkov.
Ak si vytvoríte o niekom nepriaznivé hodnotenie, vopred sa odsúdite na určitý typ správania voči nemu.
Vzťahy sú pre nás dôležitejšie, než si myslíme. A je iba na nás, aké naše vzťahy budú. Čím menej hodnotenia do vzťahov dáme, tým budú naše vzťahy krajšie.
Vždy, keď pôjdete podľa starej schémy a niekoho zhodnotíte, vymažte z mysli svoje hodnotenie, aby ste si zbytočne nedeformovali svoje správanie voči nemu. Aby ste sa podvedome neuzatvárali a neukracovali sa o mnohé reakcie, ktoré vychádzajú len z otvoreného srdca.
S láskou a úctou,