Možno vám to hovorili rodičia (a teraz to vy hovoríte svojim deťom, hoci ste si niekedy pomysleli, že toto vy svojim deťom hovoriť nebudete). Možno iba pričasto porovnávate svoje dieťa s inými deťmi. Možno vás už unavuje to, že vaše dieťa to ešte nevie (ale vaša únava nie je dôvod na to, aby ste na dieťa tlačili, že už má niečo vedieť). A možno sa BOJÍTE toho, že okolie vo vás uvidí zlú matku alebo otca, ktorí nie sú schopní to svoje dieťa naučiť. A možno už dlho veríte tej myšlienke, že ste nedokonalá matka, či zlý otec, tak nech aspoň to dieťa má bližšie k dokonalosti, než máte vy.
Skúste si takú vetičku povedať sami sebe: Mala by som vedieť piecť také torty ako kamoška Ivetka. Ako sa cítite? Ešte neschopnejšie ako predtým, keď ste nemali v sebe to chcenie piecť také torty. Kým vám tá myšlienka neprišla na um, boli ste v pohode. Teraz už v pohode nie ste. Niekam sa tlačíte. Buď si k svojim x povinnostiam pridáte ďalšiu, a to, že sa idete naučiť robiť torty, alebo ostanete iba pri myšlienke, že ste horšia ako Ivetka, pretože tie torty piecť neviete a asi sa to tak skoro ani nenaučíte a k tejto myšlienke pridáte presvedčenie, že aj tak nič poriadne neviete, a máte pokazený celý deň.
Alebo taká veta (možno keď má prísť návšteva alebo Vianoce): Mala by som umyť okná. Táto myšlienka vám k prednávštevnému či predvianočnému stresu pridá ešte stres z toho, že ste niečo nezvládli, teda ZLYHALI STE.
A teraz si predstavte že to hovoríte svojmu dieťaťu. Nemusíte mu to hovoriť nahlas, stačí aj keď si to hovoríte pre seba: Bože, veď už by (si) toto mal/a vedieť. Tlak, ktorý z týchto slov vznikne, zasiahne vás i vaše dieťa. Dieťa sa cíti neschopné, pretože jeho mamička práve vyzerá veľmi nespokojná s tým, aké teraz je. A to pre neho znamená, že je nespokojná s ním. A nemá ho preto rada. A bude sa všemožne snažiť, aby ste s ním vy ako rodičia boli spokojní, ale aj tak ešte nie je schopné vedieť to, o čo ho úpenlivo žiadate.
Verím, že svoje deti ľúbite. Ale ak chcete, aby vašu lásku aj cítili, netlačte na nich. Vymažte si zo svojej bublinky vetu: Mal/a by to vedieť. Určite nie je vaša. Preskúmajte, čo je za ňou a hlavne PRIJMITE tú skutočnosť, že vaše dieťa niečo ešte nevie. Určite už vie veľa iných vecí. VAŠE DIEŤA JE ÚŽASNÉ už len preto, že je. Je jedinečné a nezapadá do žiadnych noriem. A je vaše.
A pre tých, čo ešte nevedia, čo je bublinka:
Bublinka predstavuje váš svet. Každý z nás má svoju bublinku, teda svoj svet. A v tej bublinke chce mať každý jeden z nás pekne a príjemne. Inými slovami: KAŽDÝ CHCE MAŤ SVOJ SVET PEKNÝ.
Svet mamičky, ktorá práve rieši, že jej dieťa
- by už malo pochopiť, že vo veku jeden a pol roka sa nemá pocikávať,
- by už malo vedieť, že hádzať hračky je nebezpečné,
- by malo vedieť, že keď bude kričať, zobudí svojho bračeka,
by bol pekný, keby to tak bolo. Ale ono to tak nie je. A tá veta to nezmení, ani neurýchli. Preto ju treba dať z bublinky preč. Ináč bude trpieť ona i jej dieťa. Dieťa sa bude cítiť ako nie hodné vašej lásky a vy sa budete cítiť, že ste niekde zlyhali, pretože by ste mali mať dieťa, ktoré vie a správa sa tak, ako by sa malo.
PRIJMITE preto všetko, čo vaše dieťa ešte nevie a nechápe. TAKTO TO TERAZ JE. A TAKTO JE TO V PORIADKU. Znamená to iba toľko, že dieťa niečo nevie. Neznamená to, že je pomalé, neschopné a ani to neznamená to, že neschopní ste vy ako rodič.
Preskúmajte, čo máte vo svojej bublinke, odkiaľ to pochádza a ak vám to neslúži, vymažte to odtiaľ. Ako? Pomocou emočného koučingu.
Už by to predsa mal/a vedieť.
