To nie ja, to on je na vine. To ona za to môže. To preto sa stalo, lebo ten urobil to alebo ono, lebo okolnosti ma k tomu naviedli … Poznáte to, keď nájdete vinníka a nie ste to vy? Aké je jednoduché, ukázať prstom (hoci aj obrazne), však?
A teraz sa pozrite sa na svoju ruku, keď na niečo alebo niekoho ukazujete. Kam smerujú vaše prsty? Ukazovák na toho, koho obviňujete, odsudzujete, komu vyčítate. Malíček, prstenník a prostredník ukazuje na vás. A palec? Ten to má namierené niekam hore.
Ukazovák ukazuje na domnelého vinníka. Tri prsty ukazujú na niekoho, kto tiež môže za to, čo sa udialo. A pravdepodobne aj trikrát viac než domnelý vinník. Čo však vyjadruje palec, stojí najviac za zamyslenie. Tento náš palec namierený hore vyjadruje veľkú nedôveru, pochybnosť, ba až odsúdenie Boha, Života, Vesmíru, Vyššej inteligencie, Matky Prírody, Nekonečnej tvorivej sily vesmíru, prípadne si dosaďte to, v čo veríte vy. Akoby ste Tomu, čo nás presahuje, hovorili: Tu ste spravili chybu, Vy tam hore.
Tento váš palec hovorí o tom, že ste vo veľkej pýche a v odpore voči životu. O tom, že ste oddelení od druhých ľudí a od Toho, čo nás presahuje. Že vám chýba dôvera a pokora.
Preto prv, než pocítite nutkanie ukázať na niečo alebo niekoho prstom, zastavte sa a zamyslite sa. Naozaj za to môže niekto iný než ja? Naozaj urobili chybu tam hore? A nezabudnite aj na túto veľmi dôležitú otázku: Čo z toho, čo sa mi nepáči na druhom, je aj vo mne?
A keď budete k sebe úprimní, rýchlo zistíte, že ukazovať na druhých je úplne zbytočné. Všetko, čo sa vám deje, má svoje korene v tom, čo ste zasiali niekedy v minulosti. Vy, nie niekto iný. Krásne v súlade s najvyššími zákonmi Univerza.
Naučte sa preto prijímať a dôverovať. Všetko, čo sa vám deje, sa deje tak, ako to potrebujete. Hoci vám to možno v tom momente nedáva zmysel. Verte však tomu, že to zmysel má.
A ak budete chcieť ešte viac, tak sa zaľúbte do svojho života. Presne do takého, aký ste si ho vytvorili. Je to predsa váš život.
