Možno sa vám zdá, že život je ťažký a komplikovaný, no nie je to tak. Život je v podstate jednoduchý a naozaj v ňom platí jediné. Ak sa cítite akokoľvek zle, či už vám niekto ukrivdil, ublížil vám alebo vás vôbec nechápe, má to svoje korene v tom, že niekedy v minulosti ste vy niekomu ublížili, ukrivdili alebo ste niekoho kompletne nechápali a ani ste sa o to nepokúšali. Zákon príčiny a následku je neúprosný a nekompromisný. A hlavne je absolútne dokonalý. Zachytí každý záchvev vašej mysle, každé vaše slovo a každý váš čin.
Môj rok 2016 sa začal celkom zhurta a namiesto pokojných chvíľ sa na mňa zosypali výčitky a udalosti, ktorých výsledkom bolo, že som sa cítila hrozne – ukrivdená a nepochopená. V hlave sa mi už formovala otázka Prečo sa toto deje práve mne. Otázku som nevypustila zo svojich pier, pretože viem, že je to výčitka voči Vesmíru (Bohu, Prírode, Tomu, čo nás presahuje, Tomu, čo nás stvorilo – doplňte si podľa seba). Ale vo svojich ukrivdených pocitoch som sa rozhodla aspoň na nejaký čas usalašiť. Nie nadlho a vedela som, že voči tým, ktorí mi tie pocity spôsobili, sa nebudem dlho hnevať a ani im nemám čo vyčítať.
A keby mi do rany neprišla jedna prednáška Dr. Ivana Rusnáka, asi by som si svoju krivdu ešte užívala.
Ale synchronicita mi priniesla dve veci – spomínanú prednášku (odkaz na ňu nájdete na konci článku) a pesničku v rádiu Klid, mír a pokora od Richarda Müllera. Nikdy sa mi nepáčila tak ako teraz. A všetko mi do seba konečne zapadlo.
My ľudia sme duchovno duševné bytosti, ktoré sa sem prišli učiť. Sme tu v škole života a učíme sa aké duchovné zákony tu platia a ako fungujú. A dostali sme k tomu aj nejaké nástroje. Dar vôle, dar citu a túžbu hľadať podstatu a pravdu. A mozog, ktorý má uskutočniť to, k čomu nás vedie vôľa a cit. Vôľa hýbe naším životom a cit je to, čo ide zo srdca a čo máme počúvať. Ako hovorí Dr. Rusnák: „Čo cit pošepne, to má rozum inteligentne uskutočniť.“
Vôľa hýbe našimi životmi cez rozhodnutia. Robíme ich tisíce a každé jedno nám prináša následok. A problém je, že si tie naše rozhodnutia vôbec nepamätáme. Často si nepamätáme ani to, aké rozhodnutie sme urobili včera, nie to ešte pred pár rokmi.
Každé naše utrpenie a bolesť je následok nejakého nášho rozhodnutia. Nejaký čin v minulosti, ktorý nás dostal práve sem. Každý má nejakú tabuľu svojich činov, ktorými sme niekomu niečo nedobré spôsobili a pokiaľ tá tabuľa nebude čistá, budeme znova dostávať lekcie.
A práve cez utrpenie a bolesť sa nám naše minulé nesprávne rozhodnutia z tabule vymazávajú. Ako? Máme dve možnosti, ako čo sa rozhodneme urobiť, keď to bolí. Jedna z možností je trápenie. Presne tie otázky Prečo, náš odpor k tomu, náš hnev a zlosť na tých, ktorí nám to spôsobili. Ale toto nám nezmaže z tabule nič. A navyše sa nám to stane znova.
Tá druhá možnosť je pokora a vďaka. Mám sa vidieť v tom človeku, ktorý mi ublížil. Je to môj obraz z minulosti, hoci si teraz ani za svet nedokážem spomenúť, že by som niečo také ja niekomu v minulosti urobila. V pokore to prijímam a ďakujem, že si mi to prišiel ukázať.
Takže Zákon príčiny a následku je jednoduchý. Bolí vás niečo (na duši)? V pokore to prijmite a berte tú bolesť ako gumu, ktorá vymazáva záznam z vašej tabule. Musím to prežiť, musím sa v tom nájsť. Bolieť to môže, ale keď to prijmem s pokorou, nebude to bolieť tak dlho a jeden záznam sa vymaže. Iba takto sa nebudeme ku svojim takzvaným krivdám vracať celý život a len takto sa posúvame ďalej.
A ak k pokore príde aj poznanie, že naozaj som ja toto v minulosti urobila, tak už túto lekciu nezažijem. A môžem pracovať na vymazaní ďalšieho záznamu.
Ja som v prvých dňoch tohto roka s pokorou prijala fakt, že áno, dosť často ma v minulosti nezaujímalo, ako sa cítia tí druhí. A rozhodla som sa pre výmaz a ešte aj niečo navyše. Zostúpila som zo svojho piedestálu tej dotknutej a tej, ktorá má pravdu a otvorila som si svoje srdce. Odmenou mi bolo pochopenie a láska, ktorá prišla od toho, kto mi ešte pred pár dňami „ubližoval“. A to je úžasný pocit.
Stále viac a viac sa mi v živote utvrdzuje, že ak ti niečo v živote chýba, poskytni to prvému, koho stretneš. Ešte lepšie tomu, kto ti to z nejakého dôvodu nedáva.
Tu je celá prednáška Dr. Ivana Rusnáka, môžno si v nej nájdete ešte viac, ako som si našla ja.
https://www.youtube.com/watch?v=wpxPumOv5d0
A krásnu pesničku Klid, mír a pokora, ktoré slová pána Rusnáka krásne dopĺňa, nájdete hocikde na nete. Ale je úžasné, keď vám ju zahrajú v rádii práve vtedy, keď ju potrebujete počuť.
Prajem vám iba také rozhodovania, ktoré budú mazať záznamy na vašej tabuľke činov, ktoré ste nevykonali z lásky a ktoré druhým spôsobili bolesť a utrpenie.
