Starí Egypťania verili, že boh sídli na perách a všetky slová, ktoré vyslovíme, sa stanú pravdou.
Ak by toto platilo, tak by sme už asi všetci mlčali alebo by sme si sakra dávali pozor na to, čo povieme. Aby sme neboli po porážke (následok výroku Mňa porazí), aby sme neboli bez peňazí (po vyhlásení Ja som úplne bez peňazí) alebo aby sme neprišli napríklad o susedov (po vyrieknutí Bodaj by ho parom vzalo).
A možno, keď sa nad tým zamyslíme, zistíme, že už sa nám dakedy stalo, že sa nám na pery usadil boh. A naše slová sa stali príčinou, ktorá priniesla následok. Stali sa semienkami, ktoré spadli na úrodnú pôdu vesmíru a vyrástlo z nich niečo, čo sa nám vôbec nepáčilo.
Nedávno sme túto tému rozoberali s kamoškami. Jedna mala chorú mamu a počas minulého roka s ňou pochodila všetky nemocnice okrem nemocnice na Kramároch. A vypustila zo seba vetu: Už len na Kramáre mi chýbajú. Som zvedavá, kedy tam pôjdem. Čo myslíte, išla tam? Áno, do polroka tam ležala so zdravotným problémom ona sama.
Iná si spomenula na to, ako v detstve chcela, aby jej rodičia dali ich izbu. Oni nechceli a tak vyslovila vetu: Aj tak raz v tej izbe budem bývať. Splnilo sa. Síce až o 30 rokov, ale tá izba je jej. Po rozvode nemala kam ísť a tak už skoro rok ju má iba pre seba.
Ďalšia spomenula, ako pred pár rokmi, keď sa nevedela rozhodnúť, s kým strávi Valentína, pretože mala veľa ponúk od potencionálnych priateľov, vyhlásila: Na Valentína budem sama, aby som nikoho neuprednostnila. A hoci pomýšľala na to, že jedného by predsa len uprednostnila, čo myslíte, ako to skončilo? Ostala sama, pretože ochorela a nebola schopná ani len vyjsť z domu.
Ja si pamätám, ako sme pred pár rokmi boli v Ríme. Bolo to v čase, keď sa už vážne hovorilo o krachu leteckej spoločnosti, s ktorou sme leteli. Pred odletom sme situáciu rozoberali s priateľmi, s rodinou, všetci vraveli, že to bude v pohode, len ja som niekoľkokrát vyslovila vetu: Už to vidím, ako sa tam ešte dostaneme, ale späť už nebude ako. A tak aj bolo. V deň nášho odletu už v Ríme žiadne lietadlo tejto spoločnosti nebolo.
Ďalší ukážkový príklad: kamoška si často nechávala v aute notebook a často hovorila, že raz príde k autu a bude vykradnuté. A aj sa tak stalo.
Ako sme si spomínali na podobné začarované výroky, cítili sme boha nie len na perách, ale všade okolo nás. Sľúbili sme si, že odteraz si budeme dávať väčší pozor na to, čo vypustíme z úst.
Určite sa aj vám stalo dačo podobné. Niečo ste vyslovili nahlas a o nejaký čas sa to presne stalo. Hoci ste to tak ani nechceli. Možno ste to povedali len tak, aby reč nestála.
Čo robiť, aby sa slová nestali pravdou, ktorú nechcete?
Dôležité je dávať si pozor na to, ktoré slová vyslovíte. Nehovorte len tak, aby reč nestála, pretože sa ľahko môžu stať príkazom pre vaše podvedomie.
A ak už sa vám podarí vysloviť nejaký začarovaný výrok a hneď si uvedomíte, aký negatívny následok si nimi môžete privolať, zrušte ho.
Presne ako ja, keď sme v nemocnici rozhutovali nad tým, že ako a o čom sa doktori bavia pri operáciách. Vyslovila som vetu: Chcela by som sa vidieť ako ležím na operačnom stole a počujem, o čom sa doktori rozprávajú. Asi do troch sekúnd mi došlo, že to sa dá jedine tak, že ma budú operovať. A tento následok určite nechcem zažiť. Preto som tento svoj výrok zrušila slovami vyslovenými nahlas: Vôbec ma nezaujíma, čo si lekári hovoria pri operácii. Je to ich vec.
Sme zodpovední za slová, ktoré vypustíme z úst. Radšej použime pozitívne slová a ak máme použiť slová proti niekomu inému, buďme radšej ticho. Pretože či už je to pravda s tým bohom na perách alebo nie, myslite na to, že slová sú odtlačok energie. Vyberajte si preto energiu lásky, ktorú vaše slová vo vesmíre zanechajú.