Rodičia sa často pohoršujú nad tým, ako sa ich deti správajú. A často sa stretávam aj s tým, ako sa partner sťažuje na to, ako sa správa jeho partnerka a naopak. Pýtame si podporu druhých ľudí, aby nám potvrdili, že partner sa naozaj správa nepochopiteľne.
Ja to fakt nechápem. Ako to mohla takto urobiť? Ty to chápeš? Veď normálny človek by to takto neurobil. Nechápem, ako môžu takto žiť. Naozaj nepochopím, prečo to urobila.
Ja som sa dnes tiež pristihla, ako som synovi pohoršene povedala vetu: Ja naozaj nechápem, ako si to mohol urobiť. A nedávno som sa kamoša spýtala: Prečo si to urobil takto? S dodatkom, nech to neberie ako výčitku, že sa to iba snažím pochopiť. Po pár minútach (dotyčný zrejme odbehol od počítača, pretože zoči voči by už horlivo obhajoval svoje konanie a snažil sa vytiahnuť tie najpochopiteľnejšie argumenty) som našťastie pochopila. Veď ja predsa nemusím všetko a všetkých na tomto svete chápať. Úplne mi stačí akceptovať, že to tak je. Vybavené.
Ako sme dospeli k presvedčeniu, že musíme všetko a všetkých chápať?
Zrejme sa to s nami ťahá (ako aj všetky ostatné presvedčenia) od detstva. Slová Pochop to, nemôžeš to urobiť takto, pretože … nás sprevádzali v detstve pri rôznych činnostiach. A často sme počuli, ako dospelí komentujú správanie niekoho, kto nebol prítomný a rozhorčene vyjadrovali nepochopenie. A tak sme sa naučili, že je bežné rozoberať správanie druhých a ak je iné, ako očakávame, tak to patrične treba vyjadriť.
V škole bolo treba pochopiť mnoho vecí, ktoré nám uľahčia život. Je dobre vedieť a chápať, ako funguje naše telo, ako fungujú fyzikálne zákony a iné školské učivo, ale je nemožné chápať, prečo jeden človek koná tak a druhý onak. Každý sme totiž iný a neexistuje žiadna miera na to, čo je byť normálny. Sú tu určité morálne a etické pravidlá, ale do tých sa zmestí celá škála toho, ako sa ľudia môžu správať.
Mylne sa ale domnievame, že tie slová (keď sú vyslovené pohoršene) vyjadrujú záujem. Snaha pochopiť môže čiastočne ospravedlniť naše pohoršenie, ale v skutočnosti vyjadrujeme nespokojnosť. S tým, že ten druhý sa nesprával tak, ako by som sa správala ja. Je za tým hnev, ktorý v nás vrie. A hnev ako emócia patrí medzi tie najmenej prospešné pre naše zdravie.
Už len keď pohoršene tie slová vyslovíme, uzatvárame sa voči dotyčnému a vo vnútri sa nám dvíha adrenalín a sme viac alebo menej rozčúlení. Schválne si to najbližšie skúste uvedomiť. Čo cítite na tele? Kde to vo vás vrie? Aký máte tón hlasu? Som si istá, že budete v sebe cítiť hnev. A verte, či nie, tie vaše vibrácie bude cítiť aj človek, ktorému adresujete tie slová. A ak nie je prítomný? Keď s ním budete, tak vám hnev nedovolí správať sa k nemu úprimne milo. Výsledok je vždy odmietavý postoj a uzatvorenie sa voči druhému človeku.
Je preto veľmi dôležité toto presvedčenie ukončiť a nahradiť ho novým. Takým, ktoré v nás nebude vyvolávať hnev a ktoré nás nebude od druhých oddeľovať. Napríklad že akceptujeme, ako sa druhí ľudia správajú. S tým, že je dobré pochopiť, že akceptovať neznamená, že s tým súhlasím alebo že sa mi to páči. Iba to akceptujem a ďalej neriešim. Samozrejme, ak chceme naozaj pochopiť, prečo niekto konal tak ako konal, tak sa treba spýtať jeho, aké okolnosti ho tam doviedli. Ale jeho, nie všetkých ostatných.
Dovoľme druhým žiť si podľa toho, ako chcú oni. Akceptujme ich individualitu. Keď sa toto naučíme, bude sa nám žiť oveľa ľahšie a slobodnejšie.
Ak sa chcete naučiť akceptovať druhých a neviete ako na to, absolvujte so mnou program Zmeňte svoj život za 5 týždňov.
1 názor na “Musíme naozaj všetkých chápať?”
Buď príkladom, akceptuj ľudí okolo seba a pozoruj, ako sa svet naokolo bude meniť. Stojí to za pokus. Čím viac to budeš skúšať, tým viac sa ti to bude páčiť. Je to hra. O nič nejde, len o život :).