Závidím ti, ale v dobrom

Všetci akosi tušíme, že závisť nie je pekná. Že sa nepatrí. A napriek tomu všetci sem-tam závidíme. A aby to nebolo také zlé, tak sme k slovíčku závidím pridali v dobrom a myslíme si, že je po závisti.  Nie je. Závisť ostane závisťou, nech k nej pridáte hocijaké krásne slovo. Preto ak chcete vyjadriť niečo iné ako závisť, tak použite iné slová. A závisť úplne vynechajte z repertoáru svojich emócií. Závisťou si totiž blokujeme dostatok a hojnosť v našom živote.

Hovorí sa, že u nás stačí mať trošku úspech, máličko vytŕčať z radu  a závisť na seba nenechá dlho čakať. Úspešného alebo úspešnú ohovárame, očierňujeme, šírime zaručené historky o tom, akým nekalým spôsobom sa k úspechu dostal alebo dostala. A vo vnútri našej duše závidíme. A buďme k sebe úprimní, určite sme to v nejakej forme zažili každý z nás.

Závisť je výsledkom porovnávania, ktoré sme sa naučili v detstve. Neustále sme boli s niekým porovnávaní a často sme z toho vyšli ako tí horší, že sa nám niečo nedostáva. Spoločnosť, v ktorej žijeme, nepriamo závisť podporuje, pretože sa všetko hodnotí a stále akoby sme museli súťažiť o svoje miesto na slnku.

Viete si vybaviť pocit, ktorý zažívate, keď niekomu závidíte? Ten pocit nie je príjemný. Cítime stiesnenosť v bruchu, možno až tlak alebo bolesť. K tomu sa automaticky pridá plytké a zrýchlené dýchanie a výsledok je, že si blokujeme prúdenie energie v tele. Keď závidíme, klesá naša sebaúcta a sebavedomie.  A pocit, keď niekomu závidíte v dobrom? Bude to niečo veľmi podobné. Slovíčko v dobrom je iba akási záplata na ten čudný pocit – chceme si ho vylepšiť. Jediný spôsob, ako sa cítiť dobre, je druhým dopriať. A nestačí to iba slovne. Dôležité je naozaj prestať závidieť.

Ako však na to, keď nás naozaj pichne pri srdci, keď vidíme ako niekto má a ja nemám?

Pozrite si na to, či to, čo závidíte, chcete naozaj mať aj vy. Či to potrebujete. Či po tom túžite. Ak áno, tak sa spýtajte jednoduchú otázku: Čo môžem urobiť preto, aby som to mal aj ja? A choďte si za tým.

Trápi vás, že ten druhý to dosiahol nejako ľahko alebo nekalo? Že jemu sa ľahko machruje, keď to zdedil alebo dostal? Naozaj ale viete, ako sa k tomu dopracoval? Alebo sú to iba reči, ktoré trúsia tí, čo závidia. A na druhej strane, je to predsa jeho vec, jeho život a jeho karma, ak sa k tomu dostal nekalo. Ja mám možnosť to získať čestne. A ak to naozaj chcem, tak to aj čestne dosiahnem.

Ak prestanete pozerať na to, čo majú iní ľudia a nebudete sa nimi porovnávať, zistíte, že mnoho vecí vôbec nepotrebujete. Zamerajte sa preto na svoj život. Na veci, ktoré vy chcete naozaj. A potom už pre vás bude úplne jednoduché povedať druhému Doprajem ti to.

Čím viac budete druhým priať, tým viac môžete mať aj vy. Uvidíte, že sa vo vašom živote začnú diať zmeny.

Takže, ak naozaj závidíte, uvedomte si to a skúste vedome tento pocit prepólovať do prajnosti. Pretože iba tak sa môže stať, že aj vy budete mať niečo podobné. Doprajte druhému a bude dožičené aj vám.

„Ak niekto závisťou sa uniesť dáva, keď u niekoho veľkú hojnosť videl, svoje vlastné vnútorné bohatstvo tým vyčerpáva, ako keby tým aj sám sebe závidel“. Sakja Pandita