Keď sa klientov pýtam, čo si myslia, že je hlavnou príčinou ich neúspechu, tak väčšina tvrdí, že nedostatok pevnej vôle. O tom, či pevná vôľa je tá, ktorá nás zradí, teraz písať nebudem. Isté však je, že veľmi dôležitý zradca na našej ceste za zmenou je naša trpezlivosť. My sme totižto veľmi netrpezliví a všetko chceme hneď. Hneď ako máme nejaké vedomosti, už chceme, aby všetko fungovalo v praxi. Ale ono to nefunguje. Prečo?
Pretože naše telo sa učí cez štyri fázy a naša netrpezlivosť ho núti tretiu z nich vynechať:
- neviem, že neviem
- viem, že neviem
- viem, že viem
- neviem, že viem
Vysvetlím na príklade, ako ste sa naučili jesť príborom. Najskôr ste boli maličkí a keď preskočíme obdobie mlieka, jedli ste rukami, maximálne lyžičkou. Ani ste len netušili, že sa dá jedlo dostať do tela aj ináč. Nevedeli ste, že neviete.
Potom vám dali do rúk príbor a snažili sa vás naučiť ním jesť. Priečili ste sa tomu, ale už ste vedeli, že jesť príborom ešte neviete a budete sa to musieť naučiť. Stav „viem, že neviem“.
Postupne sa vám to začalo dariť. Stálo vás to ešte námahu, ale už ste sa tým príborom dokázali nakŕmiť. Boli ste na seba hrdí. Stav „viem, že viem“.
A dnes? Príbor je pre vás samozrejmosť, nemusíte rozmýšľať, do ktorej ruky chytiť nožík, do ktorej vidličku, ide to samo. Ani neviete, že to viete.
A podobne to bolo aj so zaväzovaním šnúrok, s korčuľovaním a mnohými inými zručnosťami.
Ale ten proces od „viem, že neviem“ po „neviem, že viem“, trval dlho. Práve tá tretia fáza „viem, že viem“ je najťažšia. Telo sa trápi, vzpiera, určite by ste sa vrátili k lyžičke, keby nebolo rodičov, ktorí vám nedovolili to vzdať. Telu trvá oveľa dlhšie, kým dozreje na to, čo na psychickej úrovni už máte dávno pochopené. A ako deti to podvedome vieme a navyše sú tam aj tí rodičia, ale ako dospelí to vedome ignorujeme.
Chceme schudnúť, tak sa naučíme všetku teóriu okolo toho, začneme sa stravovať podľa najnovších zásad. Keď sa nám nepodarí schudnúť do mesiaca aspoň 5 kíl, tak to vzdávame s tým, že táto diéta nefunguje a ideme hľadať niečo nové. Čiže zo stavu viem, že neviem (byť štíhla) chceme rovno skočiť do stavu ani neviem, že som štíhla. Stav „viem, že viem“, chceme preskočiť. Telo ako hmota nestíha všetkým tým teoretickým vedomostiam a my mu nedávame šancu to zvládnuť.
Fáza „viem, že viem“ je najťažšia. Niektorí sa dostanú na jej začiatok, iní trochu ďalej, ale väčšina sa cez ňu nedostane. A nechtiac sa vrátia opäť do stavu „viem, že neviem“. A po niekoľkých takýchto návratoch sa vrátia až na samý začiatok – „neviem, že neviem“.
Buďte preto k svojmu telu zhovievaví a doprajte mu čas, aby „dorástlo“ na to, čo už máte v hlave dávno pochopené. Podporte ho s láskou a ono sa vám odvďačí. Tým, že sa celá vaša bytosť dostane do stavu „neviem, že viem“.