Včera som sa mi dostal do rúk článoček o jednom pokuse na potkanoch hľadajúcich syr. Po jeho prečítaní som si v pokuse namiesto potkana predstavila človeka. A zistila som, že medzi potkanmi a nami je jeden veľký rozdiel.
Predstavte si systém 7 paralelných chodbičiek s kúskom syra na konci chodbičky číslo 3. Keď potkana vpustili do systému chodbičiek, začal čuchať, loziť z jednej do druhej, až kým syr našiel. Keď to urobili druhýkrát (syr bol stále na konci tretej chodbičky), opäť čuchal a zmätene behal, ale syr našiel za kratší čas. Po niekoľkom opakovaní sa vybral rovno do chodbičky číslo tri. Takto to výskumníci robili 60 dní (čo v prepočte znamená 5 ľudských rokov, pretože jeden deň v živote potkana zodpovedá jednému mesiacu ľudského života) a potom syr premiestnili na koniec inej chodbičky. Čo urobil potkan? Najskôr si to namieril do chodbičky číslo tri, ale na jej konci syr nenašiel. Ešte zopárkrát sa vybral na koniec chodbičky číslo tri, kým pochopil, že syr tam naozaj nie je a potom začal skúmať ostatné chodbičky.
Čo by robil človek, keby po piatich rokoch istoty, že syr je na konci tretej chodbičky, bolo zrazu všetko ináč? Na základe vlastných skúseností viem, že je vysoko pravdepodobné, že by sme tam ten syr hľadali celý zvyšok nášho života. Prečo? Pretože máme racionálny mozog a ego, ktoré analyzujú, kalkulujú a snažia sa nás presvedčiť, že syr tam je. Veď tam predsa bol päť rokov. Možno by sme začali hľadať na internete články o tom, ako syr nájsť. Začali by sme sa sťažovať – ten syr tam bol, prečo tam zrazu nie je? Považovali by sme to za nespravodlivé a hnevali by sme sa na celý svet. Celé dni by sme o tom premýšľali a snažili by sme samých seba presvedčiť, že ten syr tam niekde je, len ho zle hľadáme.
V tomto je potkan oproti nám vo výhode –nemá racionálnu myseľ. Na rozdiel od nás ľudí, ktorí nazeráme na život akoby v chodbičke, na konci ktorej je syr. A vôbec nechápeme, že sme v nesprávnej chodbičke. A to, že v našom živote môže byť oveľa viac syra, než len ten kúsok, ktorý hľadáme, si nevieme ani predstaviť.
Počas prvých rokov nášho života sme si na niečo zvykli. V našej podvedomej mysli sa zo zvykov stali pevné programy, ktoré nás nútia cez racionálnu myseľ a ego meniť naše okolie, aby nám prinášalo uspokojenie týchto programov. Avšak tým si iba robíme zo života peklo. Ak vonkajšie skutočnosti nezodpovedajú našim programom, spúšťame v sebe nízkofrekvenčné emócie (nechcem písať negatívne, pretože som pochopila, že hodnotiť veci buď ako dobré alebo zlé nám neprináša do života viac harmónie) ako sú zlosť, strach, odpor, hnev, žiarlivosť, vina atď a tvoríme si dôkazy, že život je nešťastný, že ľudia okolo nás sú hrozní a že sa s tým nedá vôbec nič robiť.
A pritom je to úplne ináč. Nie život je zlý, ale my si ho taký vytvárame.
Ako sa z tohto vymotať? Je potrebné odhaliť svoje podvedomé programy a emóciami podporované nároky, ktoré ovládajú naše vedomie. Keď na tom začnete pracovať, postupne zistíte, že životné situácie, ktoré boli predtým príčinou Vášho nešťastia, nemajú na Vás žiadny alebo majú pozitívny účinok. Prestanete plytvať energiou na prispôsobovanie si druhých a okolia svojim predstavám a nárokom a zostane Vám viac energie na to, aby ste svet videli aj ináč ako z chodbičkovej perspektívy.
Odhalenie programov je však iba začiatok. Je potrebné sa ich zbaviť. Alebo ich zmeniť na jednu z možností. Čiže program Syr je na konci tretej chodbičky zmeníme na Jednu z možností Syr je na konci tretej chodbičky. Čo v praxi znamená, že keď tam nebude, tak sa ani nenahneváme, ani sa nebudeme sťažovať, ani nebudeme plytvať energiou na to, aby sme ho tam našli. Nič sa nebude diať. Pokojne to prijmeme ako súčasť nášho tu a teraz. Zistíme, aké sú iné možnosti a zariadime sa podľa toho. A možno zistíme, že ho teraz ani nepotrebujeme.
Ako sa dá zistiť, aké sú Vaše podvedomé programy a ako sa ich zbaviť alebo pretransformovať ich na jednu z možností, zistíte v pripravovanej e-knihe.
